Selando feridas em árvores - Português

Sealing wounds on trees - English

Selando feridas em árvores - Português

Este eu escrevi para o bonsainut em Janeiro de 2009

Alguém poderia pensar que a questão sobre selar ferimentos é algo que poderia ser simplesmente resolvida apenas escutando um profissional que poda árvores como modo de vida, ou um cientista que faz pesquisa com práticas horticulturais. Porém não é assim tão simples. Existem disputas sobre este assunto nos clubes de jardinagem. Existem disputas sobre este assunto nos jornais locais quando árvores são podadas em um parque. No bonsai é praticamente uma guerra santa. Como pode ser possível que uma questão que não deveria deixar dúvida alguma devido sua simplicidade causa tanto alvoroço?

A maior razão, ao meu ver, é que a maioria das pessoas, em geral, não tem ou praticamente não tem idéia alguma sobre o funcionamento de uma planta, mas tem uma idéia geral sobre o funcionamento do corpo humano. Eles sabem que se uma pessoa tem um ferimento grande que não é tratado, isto não é muito saudável. Eles sabem que se deve evitar apodrecer por dentro quando se é um mamífero. Se eu disser que qualquer tratamento iria piorar a situação, e que a ferida deveria ser deixada aberta, me chamariam de doido ou ignorante, e estariam corretos. E o mesmo deveria ser verdade com as árvores, e a terra é chata. Selantes foram e continuam sendo uma idéia baseada neste desentendimento. Então veio Dr. Shigo e revolucionou o mundo da horticultura. Sua pesquisa descobriu algo chamado compartimentalização. De uma maneira doida, ele nos diz que as plantas não apodrecem de dentro para fora, elas formam compartimentos com barreiras químicas e físicas. Estes compartimentos começam no centro de um tronco e ocorrem em diversos anéis até a parte de fora. Enquanto o compartimento de dentro irá apodrecer algum dia, a podridão não irá continuar até o próximo compartimento facilmente. Ela até vai, eventualmente, mas a parte de fora da árvore irá crescer e formar um novos compartimentos. Mesmo se um compartimento interno apodrecer ainda existirá outro mais externo onde a parte vive da planta continuará crescendo. Este processo normalmente é tão lento que a árvore irá crescer para longe da parte podre por anos ou mesmo séculos. Praticamente todas coníferas velha na natureza possuem partes podres em seu interior. Mas graças à compartimentalização, elas não morrem.

Dr. Shigo descobriu que humanos que "ajudam" as árvores, mais ou menos profissionalmente, cometem dois erros:

1) Fazem cortes planos, perpendiculares ao tronco, e desta forma fazem ferimentos grandes que passam por diversos compartimentos. Portanto, criam um grande perigo, onde compartimentos saudáveis passam a ser facilmente invadidos por todo tipo de organismos, fungos, e eventualmente apodreção. 

2) Selantes de ferimento são aplicados convencionalmente com o objetivo de prevenir o apodrecimento das partes internas das plantas. Ele descobriu que ocorre justamente o oposto como conseqüência. Em primeiro lugar, na natureza não existe maneira de prevenir que algum tipo de fungo ou bactéria entre em um ferimento novo. Se algum paisagista pensa que pode prevenir isto, ele está simplesmente enganado. Se você sela o ferimento, irá criar um ambiente ideal para estes organismos trabalharem. Eles necessitam de calor e umidade, o que pode ser conseguido de maneira bem mais eficiente selando um ferimento do que não o fazendo. Então Dr. Shigo revolucionou a horticultura ao postular que selantes de ferimento são superfulos, e podem ainda ser perigosos.

Dr. Shigo é considerado um eterno separados de águas na ciência da horticultura, devido suas descobertas. Um estudante de horticultura que nunca ouviu falar dele é um ignorante. Uma pessoa que pensa que pode combater décadas de estudos científicos das mentes mais brilhantes do mundo com apenas o senso comum é bobo ignorante. Um paisagista que diz não saber sobre Dr. Shigo, e não consegue pronunciar compartimentalização é na melhor das hipóteses uma pessoa simples, ou então um charlatão.

Mas o mundo não mudou tanto. A vertente mais aceita na prática horticultural segue o Dr. Shigo, mas muitas não o fazem. Bem, é fato que alguns vão contra porque leva anos antes de aparecerem os resultados, e eles podem fazer dinheiro ignorando Dr. Shigo. Como assim? Bem, corte um grande galho em um parque público e não trate ele com algo, você verá diversas pessoas pulando sobre você. Eles "sabem" que você está fazendo algo errado. As pessoas pedem para que você trate suas árvores no jardim, e você deixa grandes buracos abertos. Eles irão pensar que você não sabe o que está fazendo. Então existem diversos charlatões que colocam selantes em grandes feridas para fazer dinheiro e para fazer as pessoas se calarem. Estes charlatões sabem que eles não deveriam fazer isto, mas é bom para eles, e não muito ruim para as árvores, pelo menos não imediatamente. E existem ainda, aqueles que não vêem necessidade de continuar seu aprendizado além do básico. Eles continuam fazendo as coisas como eram feitas trinta ano atrás. O problema é que as pessoas preferem ouvi-los do que ouvir a ciência.

Mas o que tudo isto tem a ver com bonsai?

Bem, nós criamos grandes ferimentos nas árvores o tempo todo. Não seriam as descobertas do Dr. Shigo aplicáveis? Minha opinião é que elas certamente são.

Deixando a ciência de lado, agora na prática, o que eu pessoalmente faço após décadas de estudo?

Eu sei que estou ponto em risco os compartimento se eu fizer cortes como normalmente são feitos em um bonsai; ou seja, perto do tronco e ainda com um alicate côncavo que é ainda pior, como Bill V. demonstrou. Ainda assim, decido fazer isto pois sei que não irei matar a árvore. Isto irá criar compartimentos podres, mas NÃO IRÁ MATAR a árvore. Árvores podem ser todas esburacadas e ainda assim ter uma vida bastante longa. Árvores grandes, na natureza, podem ficar em perigo ao perderem estabilidade. Com bonsai, isto não é um problema. Quando faço grandes cortes eu usualmente tenho cuidado de não fazer cortes regulares, como normalmente são recomendados os cortes no bonsai. Existirão calos e em se tratando de um corte grande, sempre existirá um buraco. Com cortes pequenos, existirá sempre uma cicatriz. Eu trato de fazer com que o buraco ou a cicatriz pareçam naturais, ou seja, nunca redondos como se fossem cortados com um alicate. Eu faço escarificações intencionais em toda a borda do ferimento.

Em se tratando de selantes, existe uma grande diferença entre coníferas e não-coníferas. As coníferas em geral não irão apodrecer facilmente pois já possuem os melhores mecanismos de proteção, tais como  resina. Decíduas irão apodrecer muito facilmente, mas eu sei de buracos que irão apodrecer muito mais quando "protegidos". Bem, para a surpresa de muitos eu geralmente quero que o buraco de minhas árvores apodreça. Eu quero buracos grandes e naturais em minhas árvores. Então eu poderia utilizar selantes para fazer com que eles apodreçam. Mas como sei que selantes são superfulos, eu não os uso, em geral.

Eu uso selantes quando faço cortes que eu vejo um perigo de ressecarem muito rapidamente. Acontece em ácer algumas vezes. Alguns galhos eu quebro acidentalmente, e quando penso que podem ter uma chance de se curar eu coloco algum selante no ferimento para prevenir a desidratação. Eu uso um selante que irá desaparecer por si mesmo depois de alguns meses, e que é inexpensivo e pouco visível: Gordura para Ordenhar! Tem uma agropecuária perto da minha casa e eu compro esta gordura por quase nada. (sim, é uma gordura que se usa nas mão para ordenhar as tetas das vacas). É praticamente invisível, age como a Vaselina, age por cerca de um ano e certamente não é venenosa.

E eu escondo ferimentos recentes colocando alguma camuflagem neles.

O que eu digo para aqueles que insistem em selar todo tipo de ferimento nos bonsai? Bem, vá em frente se isto te faz sentir bem, mas lembre que isto faz mais bem a VOCÊ do que a árvore propriamente dita. E não acredite em quem diz que ao usar o selante você será uma pessoa melhor.

Amem.

Walter Pall

Traduzido para o Português por João Pedro Arzivenko Gesing

Reconhecendo Padrões no Julgamento de Bonsai - Portuguese

Reconhecendo Padrões no Julgamento de Bonsai

Você consegue diferenciar uma conífera de uma folha larga, somente olhando uma foto? Claro que consegue, qualquer criança consegue. Você consegue diferenciar mesmo quando uma conífera cresce como uma folha larga,e vice versa? Claro que consegue. Você percebe isto em um piscar de olhos sobre a imagem.

OK, agora explique como você fez essa decisão. Alguns serão bem sucedidos em dar uma boa explicação, alguns darão uma explicação pobre, e outros nem darão bola. Mas todos gastarão algum tempo tentando articular uma coisa que eles sabem em um piscar de olhos.

Mesmo que nosso cérebro saiba como como fazer esta classificação, nossa mente consciente entretanto, não é capaz de articular regras. Nosso cerebro é excepcionalmente bom neste tipo de tarefa. Somos maquinas ótimas de reconhecer padrões.

Nosso cérebro se desenvolveu para fazer exatamente isto com grande precisão. Se temos um conjunto de objetos nós podemos formular regras internas para classificá-los. Quando você aprende a ler, lhe é mostrado muito exemplos da letra "a". Você aprende a ver a letra "a" mesmo se for escrita a mão, ou datilografada. Você pode dizer a letra "a" imediatamente mesmo que escrita com uma caligrafia péssima ou impressa em algum lugar incomum. Você pode fazer isto mesmo que nunca tenha visto esta "fonte" anteriormente. Mas seria bastante difícil se você fosse tentar explicar como chegou nesta conclusão a cada vez.

Você é muito bom em decidir instantaneamente que uma letra não é a "a". Portanto, deve existir um mecanismo que possibilita a você fazer a leitura do texto em uma velocidade enorme.

Conhecimento de algo abstrato é ainda mais complexo. Você aprende muito cedo o que é um bom e um mau comportamento. Lhe são dados muitos exemplos quando criança. Quando você cresce seu cérebro cataloga muitos exemplos de o que é bom ou mau comportamento, em algum ponto descobre regras e como se decidir. Quando você é posto em uma situação nova em sua vida, na qual você nunca esteve antes, você pode instantaneamente aplicar as regras. Portanto, todos temos regras internas, mas elas variam dependendo de como foram desenvolvidas. Desta forma nós temos uma noção diferente sobre moral. Estas diferenças se tornam marcantes quando conhecemos uma pessoa que cresceu em uma cultura completamente diferente e que aparentemente aplica regras radicalmente diferentes a respeito da distinção de "bom" e "ruim".

Então, o que isto tudo tem a ver com bonsai? Bem, ocorre exatamente o mesmo quando aprendemos a apreciar um bonsai. Nós aprendemos que uma árvore que segue as regras, as quais são escritas na pedra, são boas.  Quando ela quebra uma destas ruas, ela se torna ruim. Nós aprendemos que as árvores desenhadas por Naka, Kimura, qualquer grande mestre japonês, são boas. Não nos contentamos com o que nos é simplesmente dito. Aprendemos a procurar padrões nas árvores que vemos. Nós aprendemos a ver "boas" aplicações das regras bem como aplicações "ruins".  Nós aprendemos a ver similaridades em árvores que são "boas" e criamos internamente nossas próprias regras de como decidir. Então podemos julgar uma árvore que nunca vimos antes. Podemos dizer de longe quando vemos um pedaço de material bruto ou uma obra de mestre. Não somos igualmente bons nisto. Alguns podem ir bastante longe e se tornar bons julgadores de bonsai. Tenha em mente que não existe nada escrito aqui sobre a palavra CRIAR bonsai. É tudo questão de julgar o que vemos. Neste conceito uma pessoa pode se tornar um especialista em julgar bonsai sem nunca ter encostado em uma árvore.

A questão agora é, em que extensão estamos verdadeiramente julgando o mérito de um bonsai, e em que extensão estamos somente utilizando nossa habilidade de reconhecimento de padrões.

Sim, alguns bonsai tem a habilidade de nos comover emocionalmente,  de passar uma mensagem, de nos fazer ver sua "alma". Mas como saber se esta resposta não é simplesmente uma reação aprendida? Apreciação de bonsai requer treinamento. Não é, geralmente, o caso de alguém que sem treinamento poderia distinguir um bonsai "bom" de um "ruim". Não é possível que o que chamamos de treinamento artístico seja essencialmente treinamento para classificar padrões?

Um passo adiante agora. Eu treinei a mim mesmo para apreciar bonsai contemporâneos, vendo muitos deles, se meu cérebro é bom neste tipo de coisa, então eu devo formular regras para descobrir o que eu considero bonsai "bons" e distingui-los dos "ruins". Quando vou até uma exposição e vejo o trabalho de um novo artista, eu vou aplicar minhas regras de "bom" e "ruim" e fazer meu julgamento se este artista é de alguma forma bom. Desde que a maioria de nós é treinado pelos mesmo livros e por exeplos similares de bonsai "bons" ou "ruins", nossa opinião será parecida com a de outros bonsaistas, e  o novo artista será rotulado de acordo com isto.

Da mesma forma isto se aplica com os artistas de bonsai. Se eu decidir me tornar um mestre de bonsai, eu vou julgar meu próprio trabalho bom as mesmas regras de "bom" e "ruim" e produzir bonsai que transpareçam meus próprios critérios de julgamento. Portanto, uma vez que alguns trabalhos se estabilizam como exemplos da boa arte, fica praticamente garantido que este padrão será perpetuado pelos futuros artistas e críticos. Isto vai tão longe que um número considerável de entusiastas e artistas acreditam que existe apenas um caminho para fazer um "bom" bonsai. Existe uma forte tendência ao fundamentalismo, isto é inerente ao sistema que envolve o gosto pelo bonsai.

Agora, na apreciação do bonsai existe, é claro, mais de um padrão de reconhecimento, mas existe alguma maneira, de algum dia separar os dois? Normalmente não existe um observador de fora do sistema, e nunca poderemos saber em que extensão nossas preferências são baseadas no conhecimento de padrões, do qual recebemos treinamento no passado.  Mas você lembra o exemplo acima quando "sabemos" exatamente o que é moralmente bom ou ruim e que uma pessoa de outra cultura pode ter um código completamente diferente de moral? Esta questão é sobre quando escutamos uma pessoa que vem de outra cultura do bonsai. Se escutarmos, vamos entender o que ele está falando? Provavelmente não, e provavelmente vamos querer rebater com nosso código muito bem definido sobre o mundo do bonsai ao invés de questionarmos continuamente o que estamos pensando. Não percebemos que o que estamos pensando sobre regras "naturais" somente se desenvolveram acidentalmente, e se tornaram um código amplamente aceito. Mas por pura coincidência poderia ter sido um código completamente diferente.

Não poderíamos trazer a uma exposição de bonsai uma pessoa da rua que nunca foi exposta a qualquer teoria sobre bonsai? Claro, poderíamos, mas o que esperar? A pessoa faria alguns julgamentos e daria algumas explicações, mas ela não irá nos dizer muito mais do que teria dito uma pessoa bem leiga e sem histórico em nossa frente.  A arte não deixa de ser uma forma de linguagem, sem ficar na chuva para se molhar, ninguém pode aprender a ler esta linguagem.

Uma historia fala sobre uma pessoa que se aproxima de Picasso e lhe fala "Senhor Picasso, eu não entendo sua arte". Picasso responde, "você sabe chinês?". "Não". "mas Chinês pode ser aprendido".

Como saberemos algum dia a verdadeira diferença entre elitismo perpetuado pelo reconhecimento de padrões e o valor intrínseco de um bonsai?

Adaptado de: "Art and Elitism: A Form of Pattern Recognition" by

Kunal Sen, 2007, Encyclopedia Britannica blog

Walter Pall

Traduzido para o Português por João Pedro Arzivenko Gesing

Pattern recognition in judging bonsai - English

Pattern Recognition in Judging Bonsai, or How Bonsai Taste Evolves
by Walter Pall

(This article is also published in Art of Bonsai Project under 'eristic')

Can you tell the difference between a conifer and a broadleaved tree just from looking at an image? Sure you can, any child can do this. Can you tell the difference even when the conifer grows much like a broadleaved tree would normally and the broadleaved tee grows like a conifer? Sure you could. You see this in a split second looking at an image.

OK, now explain how exactly you made the decision. Some will succeed in giving a good explanation, some will come back wit a poor explanation and some will not bother. But all will take quite a while to articulate something that they have 'known' in a split-second.

Even though our brain knows how to do this classification, our conscious mind is often incapable of articulating the rules. Our brain is exceptionally good at this type of task. We are amazing pattern recognition machines.

Our brain has evolved to do exactly this with great accuracy. If we have a set of objects we can form internal rules by which we classify them. When you learned how to read you were shown many examples of the letter 'a'. you have learned to see the letter 'a' whether it's hand written or printed. You can tell the letter 'a' immediately even if written in bad hand writing or printed in unusual script. You can do this even when you never had seen this handwriting or this script before. But you would be hard pressed to explain every time how you came to your conclusion.

You are very good in deciding instantly that a letter is NOT 'a'. So there must be some mechanism that enables you to do this to read texts at an enormous speed.

Recognition of abstract things is even more complex. You learn early what is good and what is bad behavior. You are given many examples in your childhood. As you grow to an adult your brain catalogs all examples of good and bad acts and at one point discovers rules of how to decide. When you get to a new situation in life that you never were in before you can instantly apply these rules. So we all have internal rules, but they differ slightly depending on how they developed. Thus we have slightly different notions about morals. These differences become striking when we meet a person who grew up in an entirely different culture and who apparently applies radically different rules for the distinction between 'good' and 'bad'.

So what has all this to do with bonsai taste? Well, exactly the same happens when we learn to appreciate bonsai. We learn that a tree that follows the bonsai rules which are written in stone it is good. When it breaks one of these rules it becomes bad. We learn that trees designed by Naka, Kimura, any great Japanese master are good. We are not content with just being told. We learn to search images of trees for patterns. We learned to see 'good' application of rules and 'bad' application. We learn to see the similarities in trees which are 'good' and we somehow create our own internal rules of how to decide. We can then judge a tree which we have never seen before. We can tell right away whether we have a piece of raw material or a masterpiece in front of us. We are not equally good at this. Some can get very far in this and become experts in judging bonsai. Mind you there was no word about CREATING bonsai here. It is all about judging from seeing. In this concept a person can be an expert judge for bonsai without ever having touched a tree.

The question now is, to what extent are we truly judging the merit of the bonsai, and to what extent are we just using our pattern-recognition skills.

Yes, some bonsai have the ability to move us emotional, to convey a message, to make us feel their 'soul'. But can we be sure that this response isn't simply a learned reaction? Appreciating a bonsai takes training. It is generally not the case that someone who has no training can appreciate and distinguish 'good' from 'bad' bonsai easily. Is it not possible that what we call artistic training is essentially training for pattern classification?

One step further now. I have trained myself to appreciate contemporary bonsai by experiencing it a lot, and if my brain is good at that sort of thing, then I'll form rules for discovering what I was told was 'good' bonsai and distinguishing it form the 'bad'. When I visit an exhibit and see the work of a new artist, I will apply my rules of 'good' and 'bad' bonsai and make my judgment on whether this artist is any good. Since most of us were trained by the same books and by similar examples of 'good' and 'bad' bonsai, our opinions will often be similar to other bonsaist, and the new artist will be branded accordingly.

At the same token this applies to bonsai designers. If I decide to become a bonsai master, I will judge my own work by the same abstract rules of 'good' and 'bad' and produce bonsai that pass my own criteria for judgment. Therefore, once it is established that some works are examples of good art, it almost guarantees that the pattern will be perpetuated by future artist and critics. This goes so far that a considerable number of bonsai connoisseurs and artists believe that there is only one way to do it 'right'. There is a strong tendency for fundamentalism; it is inherent in the system of how bonsai taste evolves.

Now in appreciating bonsai there is, of course, more than just pattern recognition here, but is there any way for us to ever separate the two? Normally there is no observer here from outside of the system, and we can never know to what extent our preferences are biased by the pattern-recognition training we have received in the past. But you remember the example of above when we 'knew' exactly what was morally good or bad and all of a sudden a person from another culture had a very different moral code. The question is whether we even listen to someone who comes from another bonsai culture. If we listen, do we understand what he is saying? Probably not really, and probably we want to stay in our cozy well established and defined bonsai world rather than constantly question what we are thinking. And we don't realize that what we think are 'natural' rules just evolved accidentally and became a generally accepted code. But by sheer coincidence it could have become a very different code.

Can we not bring into a bonsai exhibit a person from the street who was never exposed to any bonsai or theory about them. Well, we can, but what do we expect? The person will make some judgments and will give some explanation, but they will not really tell us much more than that we have someone with a very naive taste and no background in front of us. Art form is also a language in itself, and without training and exposure one cannot learn how to read that language.
The story is told about a person approaching Picasso and told him 'Mr. Picasso, I don't understand your art'. Picasso replied, 'do you know Chinese?'. 'No'. 'but Chinese can be learned.'

How will we ever know the true difference between elitism perpetuated through pattern recognition and the intrinsic value of a bonsai?



Adapted from: "Art and Elitism: A Form of Pattern Recognition" by
Kunal Sen, 2007, Encyclopedia Britannica blog

Reflexões sobre apreciação de bonsa - Português

Reflexões sobre apreciação de bonsai.

Este artigo foi publicado no "Art of Bonsai Project" (projeto bonsai-arte, na tradução livre). Ele foi submetido para uma revista de bonsai americana, muito prestigiada, mas não foi aceita por medo de "não-entendimento".  Quão burros eles pensam que os bonsaistas americanos são?

Reflexões sobre apreciação de bonsai.
por Walter Pall

Bonsai é a arte do visível. Este argumento é comumente utilizado na teoria da arte para a pintura e escultura. Aparemente trivial, este argumento é bem aceitado no Ocidente. Na Ásia se pensa o oposto: bonsai é a arte do invisível. O bonsai como peça de arte não é uma partitura aberta, mas sim como um poema de quatro linhas, onde a quarta linha está faltando. Bonsai não é a arte do visível, é a arte de fazer visível, durante o processo de visualizar algo acontece dentro do espectador, o qual vê algo que não está lá.

Do ponto de vista do designer, bonsai é a arte de fazer visível algo que não estava lá previamente, que pertence ao desconhecido e não pode ser entendido com nosso intelecto. O intelecto pode auxiliar em refletir a respeito da história que a árvore está nos contando sobre a natureza. Mas o intelecto não pode nos ajudar a entender as emoções que estas histórias evocam. 

O espectador fica supostamente concentrado no visível e o que ele sente, não com a técnica que o artista tenha utilizado. Isto não auxilia em compreender um bonsai, se alguém sabe muito a respeito da técnica, de seu design, ou mesmo sobre o artista. O espectador que possui certo conhecimento tem a tendência de desmontar a árvore, e imediatamente começa a critica-la. Ele é tendencioso e não deixa a árvore tocá-lo, falar com ele. Os entusiastas do bonsai são os piores críticos. Eles pensam sobre o que teriam feito, em como poderiam melhorar a árvore, ao invés de deixá-la causar impacto sobre seus sentimentos.  Eles deveriam tentar aceitar, pelo menos por um momento, o bonsai como ele é.  Por esta razão julgar árvores de acordo com "critérios de julgamento" é problemático. Ao invés de deixar o bonsai causar impacto sobre os sentimentos até a alma e pontuar de acrodo com este impacto, o jurado despedaça a árvore com seu intelecto. No melhor caso o trabalho pode ser julgado desta forma, e na pior das hipóteses a árvore será desqualificada justamente pelo forte impacto que geralmente é causado por fatores desconhecidos. Não é julgado o sentimento que o bonsai causa, mas como esse sentimento foi criado.

O espectador preocupado e presunçoso não vai além do tocável, portanto não consegue alcançar o artístico. Ele quer compreender onde não há nada a ser compreendido. O entendimento ocorre com a parte esquerda do cérebro, a qual, entretanto, nunca poderá compreender uma obra de arte porque este não é um processo intelectual. Para o espectador que é normalmente orgulhoso de seu conhecimento, de seu intelecto, o sentimento mais humilhante é ser tocado por algo que é intocável, incompreensível, algo que ele não consegue por em contexto com o real e o mundo compreensivo das mais comuns regras de design do bonsai. Neste caso o espectador é posto em uma posição inferior - ele rege com uma intelectual arrogância, despedaçando o bonsai e odiando-o, porque odeia sua humilhação. Isto explica porque o bonsai que não segue em conformidade as muito bem documentadas regras (japonesas) são normalmente rejeitados, mesmo quando possuem valor artístico muito maior que as árvores clichês. Isto não quer dizer, claro, que um bonsai que foge as regras é automaticamente uma obra de arte.

Schopenhauer tem dito que se deve aproximar de uma obra de arte como uma pessoa de alto nível. Isto quer dizer que devemos humildemente esperar até se aproxime para comunicação. A energia que o artista impõe sobre sua peça, o revela ao espectador que relaxa completamente e coloca sua vontade de lado. De acordo com as atuais pesquisas cerebrais, pode-se dizer que o espectador relaxado deixa seu lado esquerdo do cérebro (sua vontade) a descansar, e admira a obra de arte como ela é, com seu lado direito do cérebro, sem colocar críticas em palavras automaticamente.

É assumido que neste contexto o bonsai em questão é uma obra de arte. Como distinguir a arte real do esforço amador e quem faz isto, é um assunto totalmente novo que requer uma longa explicação em um outro artigo.

Para o espectador não é útil parar em frente da árvore e tentar entendê-la, fazer penetrar em sua mente. Funciona muito melhor se parar em frente da planta e deixar que ela o atinja sem preconceitos. O espectador deve, casualmente, sentir que encontrou as formas, as cores, como se ele próprio tivesse criado o bonsai.

O espectador leigo tem uma vantagem. Ele não tem o conhecimento para reflexões intelectuais. Suas conjecturas não são profundas. Ele tem menos procupações, está mais ocupado em admirar. Como ele não pode entender com seu intelecto, ele simplesmente o deixa de lado. O espectador leigo irá perceber que o bonsai não parece muito natural, como as árvores que ele vê diariamente. Ele irá perguntar o porquê disto. Bem, elas não são imitações de árvores naturais, mas sim idealizações de árvores naturais. E isto é uma questão de gosto - mas o gosto pode mudar. Atualmente o gosto japonês domina o mundo do bonsai, mas isto pode mudar novamente. O espectador leigo é como um alien de uma estrela distante que olha uma revista de moda e faz perguntas sobre o motivo das mulheres não parecerem mulheres "de verdade". A opinião do público geral, o senso comum, entretanto, é suspeito de ser dominado pela mediocridade. Simplesmente, o gosto leigo é normalmente vulgar.

O público leigo não pode ser tão leigo, caso contrário irá perder muito. O público leito deve ocasionalmente se transformar em um público entusiasta do bonsai. O público pode não entender por que árvores mortas são exibidas, quando árvores decíduas não apresentam folha alguma durante o inverno. O uso de muita madeira morta no bonsai é visto por muitos como um sinal de que a árvore está morta, ou irá logo morrer. Bonsai de maior tamanho são normalmente ignorados, porque não são "verdadeiros" bonsai, um bonsai de verdade é bem pequeno.

Um bonsai não é um livro aberto, com conteúdo disponível a qualquer um que olhe para ele. Ele consiste de muitas pistas escondidas, na teoria artística isto se chama "metáfora". Quem não entende as pistas irá ver apenas uma pequena árvore em um pote. Quem não conhece a frase "luta pela sobrevivência", terá muita dificuldade de entender um bonsai cheio de madeira morta, com uma breve veia viva, mas com folhagem exuberante. O descuidado irá perguntar por que a árvore é exibida se já está morta, ou então confessa que isto causa um sentimento doentio. Quem não aceita admirar o que é velho, coisa muito normal entre os asiáticos, irá se admirar muito mais com árvores decíduas joviais do que com velhas coníferas.

Geralmente é um mistério, para o entusiasta, por que uma pessoa fica em frente a um belo bonsai e não pensa que ele é belo. O entusiasta pensaria que a árvore é boa, e que todos deveriam ser capazes de ver isto, inclusive um leigo. Mas isto não acontece. A árvore por si própria não é bonita ou ruim, ela apenas emite sinais. O receptor deve aprender a reconhecer estes sinais, a decifrá-los e então a apreciar a árvore. Isto consume um longo tempo de educação. Apenas a interpretação de sinais leva a informação, onde alguém vê um pobre, ou um belo bonsai. A informação não está na árvore, mas sim no cérebro do espectador. "A beleza está nos olhos de quem vê". O modo que um espectador vê um bonsai é bastante conectado com sua própria experiência de vida, ao conhecimento adquirido pelo espectador. É interessante notar que o conhecimento adquirido não é apenas na forma racional, em palavras, mas também em forma de imagem e emoção.

Muitas pessoas tem problemas com o uso "excessivo" de madeira morta na arte do bonsai. Isto se deve ao fato de não terem visto árvores suficientes com muita madeira morta. podemos ver estas árvores na natureza, mas apenas em condições extremas, como no alto de montanhas, ou regiões áridas. Um fazendeiro das montanhas de Tyrol (região no oeste da Áustria), que nunca viu um bonsai em sua vida, vai até uma exposição, Ele não pergunta "quão velho é este bonsai?", "quanto ele custa?", não, ele pergunta "como pode uma árvore tão pequena ser atingida por um raio?". Ele possui a vivência necessária para saber que qualquer árvore naquele estado foi atingida por um raio alguma vez. Ele não questiona o uso da madeira morta e suas formas extremas, devido a sua experiência de vida.

Por outro lado, podemos encontrar pessoas que sabem muito bem como uma árvore pode ficar em condições extremas, mas ainda assim são contra designs extremos em bonsai. A razão é que muitos espectadores esperam em um bonsai uma representação "ideal" de uma árvore. Sendo a árvore ideal uma árvore mediana, mas excepcionalmente bela, nunca uma extrema. Isto é muito dificil de ser aceito pelo artista que já está entediado com árvores normais, que aprendeu a ver as mais extremas como ideais. O bonsai está indo tão longe do natural ideal que está se tornando abstrato e não aceito pelo espectador leigo.

Pode-se dar o seguinte conselho para o espectador de um bonsai: Livre-se dos nomes, descrições, estilos, formas, e deixe a árvore como ela é, penetrar você (não interprete errado). Tudo que pode ser dito com palavras não tem importância para o espectador, apenas o sentimento conta agora. O espectador deveria olhar, e não ver. Olhar é a forma desarmada de ver um bonsai, sem preconceitos. O espectador é o oposto disto, ele é racional, direcionado. Pode-se dizer que o olhar acontece com o lado direito do cérebro, enquanto o "ver" contece com o esquerdo. Quem aceita este conselho irá esquecer as regras, como o artista fez quando criou o bonsai. O bonsai será um banquete para o olhar, mas não para o intelecto.

Um carvalho californiano, foi exibido na convenção GSBF em 2003, Fresno, CA.

Esta foi a crítica de Walter Pall sobre o carlho de Katsumi Kinoshita from Monterey, CA

"Esta é a árvore mais feia da exibição! Nossa, é muito feia! Eu ando para longe dela, mas paro e olho para trás, ela é muito feia! Indo até a árvore novamente. Como alguém ousa exibir uma árvore destas em uma exibição tão importante? Tudo está errado neste bonsai. Aliás, é um bonsai? ou apenas um pedaço de material em um pote? Olhe a conicidade invertida - terrível. Onde está o nebari? não existe. Onde está o primeiro galho? É uma atrocidade - ocorre em toda a árvore. Esta copa parece mais a de um cogumelo do que de um bonsai. Em uma escala até cem esta árvore ganha menos cinqüenta. Nossa, ela é feia! Distanciando e deixando a árvore falar por si só.

Olhando de volta e tentando ver algum detalhe se aproximando, aproximando. Olhe para isto aqui na parte de trás da copa, é um velho e enorme buraco. Uma coruja gigante deve viver nele. Olhe o tronco - é tão rugoso. Como pode esta atrocidade que é o primeiro galho ter este formato tão incomum. Onde esta árvore adquiriu estas cicatrizes enormes? Deve ser uma árvore realmente muito velha. Quando mais longe eu fico, mais velha ela parece. Este carvalho deve muito bem ter seus quinhentos anos. Que tal isso! Esta árvore está aqui desde antes dos espanhóis virem. O vigia do vale viu os nativos americanos, os espanhois se irem, viu os russos, a corrida do ouro, viu a república da california! ele viu tudo - muito, muito mais do que nós iremos algum dia ver . O vale pertence a esta árvore. Ela é tão forte que não se importa com o que pensamos dela. Não existimos para ela.

Tenho profundo respeito por esta árvore. Começo a admira-la. Ela é tão feia! feia de uma maneira séria, de uma maneira respeitável, como uma pessoa velha. Esta árvore me impressiona profundamente.

É um bonsai? é um bom bonsai? Bem, se bonsai é trabalho e é para julgar pelo intelecto, é um bonsai terrível. Se bonsai é arte, então devemos perguntar: é arte quando toca nossa alma? Sim, é alta arte quando toca profundamente nossa alma? Sim, a arte é sobre criar algo realmente bonito? Não! Arte é sobre criar algo que toque a alma - e pode ser bem feia.

Esta árvore é tão feia que começou a se tornar bela novamente. Queremos melhorar este carvalho? Não, mas talvez possamos deixa-lo um pouco mais feio."

Walter Pall

Traduzido para o português por João Pedro Arzivenko Gesing.

What if 'Traditional 'Bonsai Style did not exist? - English

 Published at
Art of Bonsai Project under  'Eristic'

What if 'Traditional' Bonsai Style Did Not Exist?
by Walter Pall

A few observations have made me to conclude that there is no such thing as THE traditional bonsai style. Traditional is used as synonym to classical very often.

Let?s look at "classical" bonsai as they were shown over times. Where can we do this? Well, it can be done by looking at issues of the Kokufu-ten books over the years. If you ever have a chance to look at one from before the war it will strike you that the majority of trees shown in there don't look at all like what most see as "classical" bonsai today. In fact a majority would be considered inferior today. Then one moves on to editions after the war. One finds that in the late fifties and mid-sixties the bonsai exhibited often look like what is seen as "Classical Traditional Bonsai Style" today by quite a lot of people in the West (but not in Japan!). Going on in time the bonsai have a different feeling again. And in editions of the past ten years they look very much different again.
What most would call THE classical trees is really the trees of the late seventies to end-eighties. Compared to other art forms this is very recent for being called "classical". But for some it is already dated.

Look at what people create who were trained in Japan very recently. Does this look like what we have learned to be "traditional" bonsai style? Most of the times it does not. I am not even speaking of the youngsters who have studied with Kimura. And I am not speaking of those who try to be very contemporary. I am speaking of those who insist that what they have learned and what they are practising is "traditional" bonsai.

I have had the pleasure to interview Kimura in public on stage two years ago. One question went into the direction "what is so different in your style than what we have learned to call traditional?" Kimura insisted that what he was and is doing is "traditional". He insisted that he is in the classical line and all there is to it is may be more attention to detail, to refinement. Well, I don't think so at all.

But what is "traditional, classical" bonsai if it comes in so many radically different appearances? And it even dares to change, to progress.

Traditional, classical means something stable to most. Something to look back and up to, to admire forever. How come what used to be called top classical masterpieces is changing all the time. It is not supposed to. Or is it?

How come that there is definitely a different look between what is created in the West (outside of direct Japanese influence) and called "traditional" and what is coming out of Japan nowadays and also called "traditional"?

I think we can see quite a few more or less radically different styles under the heading "traditional".

I at least see clearly two: The Western Traditional Style and the Japanese Traditional Style.

If this comes as surprise to you, you are in good company. It surprises me too.

Biotreecleaner

I will have a few bottles available for interested folks. At the Bavarian Bonsai Days in Bindlach, Bavaria, Germany one can get them as well as wood hardener for preserving old deadwood with injecting epoxy into the cells. I will also have some very interesting carving bits for 6 mm, plus my CD.

At Noelanders Trophy in Janauary I will have the same offer. Before that time I will write the instructions in English too,.

here the instructions in German:

BIOTREECLEANER - Anleitung

Biotreecleaner ist ein Mittel um Bonsai gründlich zu reinigen, ohne dass die Borke beschädigt wird. Grünbelag durch Algen und Moos wird zuverlässig völlig entfernt. Schmutz wird durch die Säure verbrannt. So kommt bei vielen Borken eine frische Farbe heraus. Die eigentliche Rindenfarbe kommt unter dem Schmutz heraus. So werden Lärchen, Fichten, Kiefern bräunlich statt vorher schmutzig grauschwarz. Wenn die 'neue' Farbe nicht gefällt, einfach einige Wochen bis Monate zuwarten. Die alte Farbe stellt sich dann ganz von selber wieder ein. Biotreecleaner sterilisiert weitgehend die Baumoberfläche. Bakterien, Pilze, Insekten usw. werden stark beeinträchtigt. Biotreecleaner bleicht Totholz und Rinde. Zusätzlich zur Grünbelagentfernung im ganzen Baum erfüllt er also auch die Funktionen von Jinmittel. Das Totholz wirkt aber nicht wie angemalt, sondern sauber mit natürlicher Holzfarbe und -struktur. Einige Gestalter verwenden deshalb Biotreecleaner anstatt Jinmittel.Biotreecleaner hält einige Monate vor. Es wird während einer Vegetationsperiode zwei- bis dreimal angewendet.Herkömmliche Grünbelagentferner, die im Gartenhandel angeboten werden, sind regelmäßig für lebende Pflanzen nicht geeignet. Das 'Bio' in Biotreecleaner steht für die problemlose Anwendung auf Bonsai von den Oberflächenwurzeln bis in die feine Verzweigung , ohne dass das für den Baum schädlich ist.Biotreecleaner wurde an einigen hundert Bonsai über ein Jahr getestet. Dabei waren sehr viel hochklassige Bäume bis Weltklasse. In allen Fällen hat das Mittel gewirkt und keine dauerhaften Schäden bewirkt.

Sicherheitshinweise:

Es handelt sich bei Biotreecleaner um eine Säure. Sie ist ev. für den Menschen gesundheitsschädlich. Berührungen mit der Haut weitgehend vermeiden. Nicht in offenen Wunden oder gar Augen und Schleimhäute. Verschlucken unbedingt vermeiden. Falls es trotzdem auf die Haut kommt, mit normalem Leitungswasser abspülen. Falls es jemals in die Augen kommt, den Kopf unter Wasser tauchen, die Augen weit aufmachen. Vor Kindern unzugänglich aufbewahren. Bei Auftragen mit Pinsel möglichst Handschuh und Schutzbrille verwenden. Bei Aufsprühen unbedingt Mund- Augen- und Hautschutz.
Für Algen, Moose und andere niedere Pflanzen ist Biotreecleaner tödlich, auch bei geringer Dosierung. Für höhere Pflanzen, auf Rinde oder Borke aufgetragen unschädlich, auf Totholz aufgetragen unschädlich, auch in höherer Konzentration, auf Äste mit grüner Rinde ev. schädlich, aber meistens harmlos, auf Nadeln von Koniferen meist unschädlich, auf Blättern von Laubbäumen ev. leichte Verbrennungen und Verfärbungen möglich, jedoch ohne Dauerschaden.

In höheren Konzentration für manche Glasuren von Schalen ev. bedenklich. Es können dauerhafte Verfärbungen entstehen. Wenn Biotreecleaner auf die Schale kommt, dann rasch mit normalem Leitungswasser abwaschen. Kleidungsstücke, auf die Biotreecleaner gelangt, können dauerhaft gebleichte Stellen aufweisen.

Biotreecleaner muss unbedingt wie angegeben verdünnt werden. In hohen Konzentrationen kann er gefährlich werden.

Jeder ist für die sichere Anwendung und Aufbewahrung selbst verantwortlich. Für Missbrauch kann natürlich keine Haftung übernommen werden.

Anwendung für die Reinigung von Bonsai:

Falls als Salz geliefert: Zwei leicht gehäufte Esslöffel, also ca. 40 bis 50 Gramm reichen für 1 bis 3 Liter. Ein Gefäß aus Glas, Plastik (nicht Metall) mit mindestens 1 Liter Inhalt sauber vorbereiten. Das Gefäß unmissverständlich groß mit 'Achtung Säure, ätzend' beschriften. Die angegebene Menge des Salzes für 1 bis 3 Liter eingeben. Lauwarmes Leitungswasser etwa ½ Liter dazugeben. Mit einem normalem breiten Malerpinsel einrühren. Dann heißes Leitungswasser langsam dazu gießen und weiter rühren. Solange , bis mindestens 1 Liter eingefüllt sind. Dann sollte sich das gesamte Salz aufgelöst haben. Die Konzentration sollte eingehalten werden, also nicht weniger Wasser als 1 Liter verwenden. Mehr Wasser , also geringere Konzentration ist durchaus möglich und sinnvoll. Für Aufsprühen mit üblichen Sprühgeräten für Gartenbau ist eine geringer Konzentration, also z.B. verdünnte 1:5 sinnvoll. Beim Einrühren des Salzes den Kopf nicht über das Gefäß halten, es können ev. Dämpfe entstehen, die nicht eingeatmet werden sollen.

Auftragen von Biotreecleaner:

Es ist möglich, Biotreecleaner auf einen trockenen Baum aufzutragen. Besser ist es, den Baum durch Besprühen mit normalem Leitungswasser vorzubereiten. Den feuchten Baum dann mit einem normalen Malerpinsel großzügig bestreichen. Man kann natürlich ganz gezielt Totholz oder die Stellen, die deutlich sichtbar grün oder schmutzig sind, einpinseln. In der Praxis ist es meistens besser, den gesamten Baum von den Oberflächenwurzeln bis in die Zweigspitzen einzupinseln. Bei Außentemperaturen um 25°C oder wärmer wirkt Biotreecleaner sehr rasch. Die Wirkung hält aber auch nach mehreren Stunden und Tagen weiterhin an. Bei niederen Temperaturen kann die Wirkung 1 Tag bis mehrere Tage dauern. Die endgültige Reinigung stellt sich oft erst nach mehreren Wochen ein, ist dann aber vrblüfend. Der Baum sollte nach dem Einpinseln nicht sofort nass werden. Ansonsten rinnt das Mittel auf die Erdoberfläche. Das ist nicht schädlich, jedoch ist das Moos dann sicher braun. Wer auf Nummer sicher gehen will, der bedeckt die Oberfläche mit Tuch oder Papier. Wenn Biotreecleaner einmal auf der Baumoberfläche eingetrocknet ist, dann kann der Baum auch wieder nass werden. Giessen mit Leitungswasser oder Regenwasser nach einem Tag ist also völlig in Ordnung. Die Schalenoberfläche kann ev. auch gereinigt werden, falls mit Grünbelag versehen. Allerdings kann in seltenen Fällen bei höherer Konzentration die Glasur dauerhaft farblich verändert werden. Die Wirkung abwarten und nach einigen Tagen ev, noch einmal aufpinseln auf Stellen, die hartnäckig etwas grün oder schmutzig bleiben. Natürlich sollte man vermeiden, durch mehrmaliges Auftragen in kurzen Abständen eine zu hohe Konzentration zu erreichen. Aufsprühen im laublosen Zustand mit geringer Konzentration ist durchaus möglich und sinnvoll. Bei Besprühen im Feld mit niederer Konzentration ist kein Bodenschutz notwendig. Die Säure wird rasch durch die Erde neutralisiert.

Lixo Para a Janta - Português

Lixo Para a Janta - Português

Este eu postei no bom e velho bonsaitalk, quando ele era o forum mais ativo do mundo. Este tópico resultou em muitos acessos e comentários.

Eu não freqüento muito os fóruns de culinária, e não sei de fato o que se passa neles. Seria provável que uma das receitas de pudim se apresentasse assim?: "Eu fui até as latas de lixo de minha cidade recentemente, e elas estavam repletas de coisas que dariam uma boa refeição. Eu convidei meu chefe e sua esposa para um jantar esta noite, e peço a você, para me dar seu melhor conselho para organiza um maravilhoso jantar com o que eu tenho. " Eu adoraria ler a resposta! Cínico? Bem, isto acontece todos os dias com bonsai. Por alguma razão algumas pessoas pensam que a arte do bonsai consiste em fazer uma obra de arte com lixo! A verdade é esta: a arte do bonsai consiste em aprender como julgar e selecionar o melhor material possível antes de tudo. Algumas vezes ele pode até vir da lata de lixo, mas ainda assim é um bom material que um mestre pode avaliar rapidamente. Se um novato tenta a sorte com lixo, ele invariavelmente irá falhar. Por que as pessoas economizam R$20,00 de comprar um bom material e então passam horas trabalhando seu patético material vindo do lixo? Se alguém tem um trabalho honesto, deveria ser possível para ele receber R$10 à R$50 ou muito mais por hora de trabalho. Quanto tempo alguém trabalha em um bonsai durante um ano? 10 horas? 100 horas? Bem, aqui está uma simples equação: pegue a quantidade de horas que você possivelmente irá trabalhar em uma peça no futuro, multiplique por seu salário/hora. O resultado é uma soma razoável para gastar em material, o qual você irá trabalhar de maneira agradável. Eu gasto a maior parte do tempo, esforço e dinheiro em adquirir o melhor tipo possível de material. O melhor possível é apenas bom suficiente. Então as pessoas me perguntam o que fazer com o que encontram na lata de lixo - e esperam uma resposta polida sobre isso!! Isto vai além da possibilidade de ser politicamente correto, para mim. Alguém tem que dizer isto a eles, e eu digo!

Walter Pall

Traduzido para o Português por João Pedro Arzivenko Gesing

Le substrat, l’arrosage, l’engrais - French

This text is shown on edg bonsai forum, translated by Michel, edited by Thierry

(Ce texte est la traduction d’un article rédigé par Walter Pall sur le forum du « Bonsai Club » allemand -équivalent de notre Fédération Française du Bonsaï-, et repris sur son blog, à la suite de nombreuses questions qui lui sont posées sur sa pratique. Il est publié avec son aimable autorisation).

Le substrat, l’arrosage, l’engrais


On ne peut considérer le substrat, l’arrosage et l’engrais de manière isolée. Tout est lié.
En outre, il faut considérer l’arbre dont il est question : conifère, feuillu, jeune, vieux, récemment rempoté, ou collecté, etc.
Entre également en question les conditions de vie du bonsaïlliste.

Donc pas de réponse précise ?

Si, mais il faut lire avec la plus grande attention et TOUT mettre en application.
Suivre une seule de ces recommandations prise isolément peut conduire à la catastrophe.

1) Oublier complètement tout ce qui est écrit sur ces sujets dans la plupart des livres de bonsaï.
Tout ceci représente maintenant un monde nouveau.
Même lorsque les méthodes anciennes fonctionnent, avec les nouvelles méthodes c'est faux, voire mortel.

2) Substrat :
Il doit avoir une granulométrie à peu près régulière, doit absober l’eau et la restituer, doit être utiliser SANS TERRE, ne doit pas s’effriter facilement, devrait être bon marché, devrait être léger lorsqu’il est à l'état sec, pour qu'on puisse soulever de grands arbres.
Entrent donc en ligne de compte : lave (NDT = pouzzolane), pierre ponce (Bims), argile cuite (Blähton = argile cuite utilisée dans le bâtiment en Allemagne), Zéolithe, Chabasai ®, Boncoco ® (NDT = fibre de coco commercialisée sous ce nom en Allemagne, et sous le nom de Terre de coco en France), Akadama ® dure, Styropor en miettes (NDT = polystyrène expansé ; ce n’est pas une plaisanterie), et quelques autres composants que l'on peut trouver soi-même si on a compris le principe.
L’Akadama ® normal n'est donc utilisable qu'avec précautions car il s’effrite, particulièrement en cas de gel, et forme alors une masse argileuse dangereuse.
Non utilisables : n’importe quelle terre ou terreau, compost, pierre, gravier, sable, etc.
Naturellement un arbre peut également pousser dans du sable ou du terreau à fleurs, mais ce n'est pas l'idéal.
On peut utiliser tous les substrats cités ci-dessus seuls ou en mélange.
Tous peuvent être réutilisés sans craintes après rempotage.
Il existe un nombre infini de « SUBSTRATS IDEAUX ». Je suis de l'avis que PEU IMPORTE CE QUE L’ON PREND ET DANS QUEL MELANGE.

3) Additif au substrat :
Dans les substrats modernes il n'y a pas de terre, donc ils sont inertes. De plus, ils sèchent rapidement et doivent être arrosés plusieurs fois par jour lorsqu’il fait chaud. Ce qui chez moi a fait ses preuves : tourbe grossière, également appelée tourbe blanche (NDT : en français = tourbe blonde). Elle est disponible dans n’importe quelle jardinerie. Peut également s’appeler « tourbe de fertilisation » (parce que les engrais coûtent moins cher à acheminer par chemin de fer que le transport de la terre).
PAS la tourbe noire, poudreuse.
En Amérique, la tourbe n'est presque pas disponible. Pour cela ils ont de l’écorce finement hachée. On peut aussi prendre ca.
On peut également utiliser de la fibre de coco ou du Boncoco®.
Je prends 15% à 20% (NDLR : de cet additif ajouté au substrat). Donc 80% d'un quelconque substrat moderne et 20% de tourbe.
Pour les pins et les oliviers, plutôt moins. Pour les très petits arbres, plutôt plus.
Ces composants organiques servent donc à améliorer la rétention en eau, ainsi que la vie dans le substrat. La tourbe a aussi apparemment des hormones qui font du bien au sol et aux arbres. Ces composants organiques se désagrègent après environ 2 à 5 ans. Il faut donc les utiliser avec précautions. On ne peut aussi les réutiliser que partiellement.

4) Arroser :
L’arrosage est quotidien à partir de fin mars, peu importe que l’arbre ait l'air desséché ou non. Uniquement lorsqu’il pleut vraiment beaucoup, alors non. S’il fait chaud ou en cas de vents forts, ou en combinaison des deux, alors il faut arroser deux fois, voire trois fois (NDT : par jour).
Les petits arbres doivent de toute facon être arrosés au moins deux fois (NDLR: par jour), au minimum.
TOUS les arbres doivent être arrosés, pas d'arrosage individuel. Chaque profane peut arroser, il doit seulement tout mouiller. Le type d’eau que l'on utilise est SANS IMPORTANCE. L’eau du robinet convient TRÈS bien. Pour toutes les plantes. J’ai l’eau la plus dure qui soit avec 23 ° de titre hydrotimétrique allemand et je l’utilise pour TOUT. Pour les érables les plus chers et même pour les azalées.
L'arrosage se fait chez moi avec un gros tuyau d’arrosage de jardin avec une dispersion assez large. Ce ne sont pas les arbres invididuellement, mais des surfaces qui sont arrosées. Comme au jardin justement.
Lorsqu’on arrose, il faut le faire de manière agressive. C'est-à-dire tout détremper, l’arbre entier, de haut en bas. L’eau doit sortir par les trous de drainage.
Avec les substrats modernes, il est presque impossible de trop arroser. Mais trop peu arroser assurément. Beaucoup de bonsaïs meurent parce qu'avec des substrats modernes ils sont arrosés selon la méthode ancienne, donc trop peu arrosés.

5) Fertiliser :
Avec les substrats modernes, fertiliser n’est absolument plus un secret. CHAQUE engrais pour plantes normales convient, chimique ou organique.
Chaque engrais devrait contenir relativement BEAUCOUP d’azote. Ce n’est qu’avec l’azote que les plantes poussent.
J’utilise l’engrais liquide que ALDI propose au printemps et en outre l’engrais sec qui est vendu en cartons. Deux fois par an je jette une demi-poignée de fumier de volailles séché (Guano) sur le substrat.
Combien d’engrais ? BEAUCOUP PLUS QU’ON NE PEUT L’IMAGINER :
Je fertilise jusqu’à 60 fois plus que la plupart des bonsaïllistes normaux.
Tous les dix jours, je prends un arrosoir de 10 litres et je met TROIS bouchons pleins (un est recommandé) dans l’eau. Avec cette eau j’arrose tous les arbres. Conifères ou feuillus, grands ou petits, récemment rempotés ou non.
Donc de fin mars à début octobre cela fait environ 200 jours, soit environ 20 apports d’engrais. Le bonsaïlliste normal ne fertilise souvent pas ou alors seulement deux ou trois fois par an et alors à dose « réduite », parce que cela lui a été raconté ainsi. Si donc un bouchon est écrit sur l'emballage, il en met la moitié. J’en mets trois. Une personne normale fertilise ainsi à hauteur d'environ un à trois bouchons par an, et encore. Chez moi : vingt fois trois, soit soixante. C'est donc 20 à 60 fois plus. Au moins, car il faut ajouter les apports abondants de fumier de volaille (Guano).
Boulettes d’engrais asiatiques et autres : à mon avis elles sont complètement superflues et dépassées. Ceux à qui elles font plaisir peuvent les utiliser. Elles ne nuisent pas. Le Biogold ® a été concu pour être utilisé avec l’Akadama ®, donc un substrat moderne. Il est donc très bien utilisable. Si on me l’offre, je l’utilise volontiers. Je l’effrite et je le répand sur le substrat. Après un arrosage, le Biogold ne se voit plus chez moi.
L'excès de sel est difficilement possible, parce qu'avec l'arrosage agressif tout ce qui est superflu est lavé (NLDR: lessivé). En tout cas, même mes azalées ne me le prennent pas mal. Par conséquent, je réutilise également sans scrupules le vieux substrat.

Encore une fois : soit tout, soit rien ! Celui qui fertilise coûte que coûte, ou arrose de manière agressive, et prend des substrats démodés (NDLR: dépassés) tue ses arbres de manière certaine. Celui qui n'utilise que des substrats modernes, mais continue à fertiliser et à arroser comme avant, tue ses arbres.

Voilà tout. Maintenant chacun peut écrire ce qu’il en pense. Cela m'est égal et je ne réagirai pas à une discussion supplémentaire. Celui qui n’y croit pas devrait parcourir ma galerie (NDLR: de photos) et interroger les personnes qui étaient chez moi.

Tout cela n’a pas été inventé par moi. C’est du jardinage moderne, appliqué au bonsaï. C’est nouveau en soi pour la plupart des lecteurs et cela paraît presque incroyable. C’est pourtant déjà assez ancien et appliqué en horticulture depuis des décennies, et en bonsaï depuis une décennie avec beaucoup de succès.

Yamadori - Slovak

Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť I. (Autor: Walter Pall)
V tomto príspevku je preklad prvého dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Walter Pall je popredný európsky bonsaista zaoberajúci sa tvorbou bonsai prevažne zo stromov z voľnej prírody. Jeho filozofiou je tvorba bonsai - stromov v naturalistickom štýle. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - www.bonsai4me.com, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.


Etika pri vykopávaní stromov z voľnej prírody

Na tému vykopávania stromov z voľnej prírody sú v zásade dva rozdielne názory. Má svojich oponentov ako aj podporovateľov. Každá zo strán má svoje dôvody, ktoré ju vedú k zastávania svojej pozície. Pokúsime sa preskúmať príčiny.
Prečo získavať materiál pre tvorbu bonsai vykopávaním z voľnej prírody, ak je to niečo čo nie je veľmi atraktívne a navyše to vyzerá tak, že si to vyžiada veľké množstvo úsilia?

Tí ktorí sú zástancami takýchto aktivít na to majú niekoľko dôvodov:

mnoho druhov rastlín, často najlepších na pestovanie bonsai, sa veľmi ťažko alebo vôbec nedajú zohnať v škôlkach alebo záhradníctvách.

V škôlkach sú stromy pestované tak aby rástli tak rýchlo ako je to len možné a tým generovali peniaze. To znamená, že v prevažnej väčšine prípadov nemajú dostatočnú kvalitu pre tvorbu bonsai.

Stromy pestované zo semienok alebo odrezkov potrebujú desaťročia na to aby sa kvalitou priblížili stromom vyzdvihnutým z voľnej prírody. A aj potom je tam často enormný rozdiel v kvalite.

Strom získava charakter vekom. Strom vo voľnej prírode musí bojovať o svoje prežitie a to má za následok, že po tomto zápase nesie stopy vo forme dramatického vzhľadu a povrchu kôry. A to je veľmi ťažké dosiahnuť na sadenici zo škôlky.

Stromy vyzdvihnuté z voľnej prírody majú svoju unikátnu históriu, napísanú zvlášť pre každý z nich a to ich robí viac zaujímavými a žiadanými

Vyzdvihovanie stromov z voľnej prírody môže byť zábava a niekto by mohol dokonca tvrdiť, že je to istá forma športu
Prečo by stromy nemali byť vyzdvihované z prírody?

Ľudia ktorý sú proti takejto forme získavania stromov majú tiež svoje dobré dôvody:

Vo väčšine prípadov stromy procedúru prenosu z prírody neprežijú

Aj keď na vykopanie máte povolenie, je to licencia na zabíjanie ak neviete úplne presne čo a ako máte robiť

Nezávisle od faktu že stromy sa nesmú vykopávať v rezerváciách alebo národných parkoch stále pochádzajú z vlastného špecifického prostredia

Vykopané stromy väčšinou potrebujú roky aby sa zozásahu zotavili tak aby ich bolo možné tvarovať

Pre tých ktorý nie sú ozajstnými expertmi majú stromy prinesené z hôr veľmi silný charakter a pre menej skúseného človeka je ťažké využiť potenciál stromu.
Vo väčšine civilizovaných krajín nie je možné len tak sa vybrať do polí a kopať stromy. Každý kus pôdy má stále svojho vlastníka aj keď to je často vláda. Z tohto dôvodu je nevyhnutné si stále vopred zabezpečiť povolenie na vykopávanie rastlín. Je preto potrebné vopred si zistiť informácie o priestore kam máte namierené. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že s výnimkou chránených území, národných parkov a rezervácií je možné povolenie získať. Ak vysvetlíte vopred vlastníkovi lesa alebo správcovi, že máte záujem o veľmi malé stromy nízkej kvality a že po vykopaní za sebou upracete a jamy zasypete väčšinou sa môžete spoľahnúť na pozitívnu odpoveď. V mnohých prípadoch Vám možno aj poradia kde by ste mali hľadať. Tiež si o Vás budu myslieť, že ste blázon ale to je niečo s čím sa bude musieť zmieriť.


Najlepšie je získať písomné povolenie pre prípad problémov, ktoré by mohli vzniknúť neskôr na mieste. Veľa dobrých miest patrí farmárom, ktorý majú vzťah k stromom rastúcim na ich pozemkoch aj napriek tomu, že s nimi majú niekedy starosti. Niekedy postačí drobná kompenzácia a prísľub , že všetky stopy budú zahladené a jamy zasypané. Samozrejme môžete natrafiť aj na ľudí, ktorý si budú myslieť že na bonsai môžu dobre zarobiť. Z tohto dôvodu je preto niekdy lepšie povedať, že hľadáte vzorku rastliny do svojej záhradky. Je to malá lož ktorá nikomu neublíži.

Zberateľ yamadori môže čeliť nebezpečenstvám počas loveckej sezóny, najčastejšie na jeseň, preto buďte v tomto období veľmi opatrný. Ktokoľvek kto nemá dostatok skúseností so stromami a nie je si s určitosťou istý ako a či je schopný udržať vykopaný strom nažive, by sa za žiadnych okolností nemal pokúšať strom vykopávať a to ani v prípade získaného povolenia. Nevyhnutnou požiadavkou pre túto činnosť, okrem získaného povolenia, je výborná znalosť a skúsenosti minimálne z oblasti starostlivosti o záhradu. Ktokoľvek, kto nepozná stromy a ich potreby by sa mal vykopávaniu vyhnúť. Aj keď sa všeobecne používa termín „materiál na bonsai“ nesmieme zabúdať na to, že strom je žijúca vec a ako s takou je potrebné patrične a s úctou zaobchádzať.


Borievka v horách Rocky Mountains má šírku pri päte okolo 30 cm. Jej vek je pravdepodobne nad 500 rokov ale aj napriek tomu bolo možné ju vyzdvihnúť pretože bola nájdená v praskline plnej humusu.



Skúsený zberateľ sa často stretáva s tým že nájde strom ktorý je dobrý sám o sebe, ale je jasné že strom po vyzdvihnutí nebude mať veľa šancí na prežitie. Je to veľmi bežná situácia, pretože najlepší materiál pre bonsai sa obvykle nachádza v miestach, kde sú podmienky na prežitie veľmi ťažké a preto sú tam stromy často veľmi slabé a ťažko skúšané prírodou s koreňovou sústavou veľmi rozvetvenou a odhalenou. To znamená, že pravdepodobne nenájdete kompaktný koreňový bal a prevažná väčšina koreňov sa ulomí a prídeme o nich počas samotného vyzdvihovania. Najlepšie pravidlo je: ak si nie ste istý, nechajte strom tam kde je.


Logicky nezávisle od toho aký dobrý strom sa Vám podarí nájsť, nevykopávajte ho ak na to nie je práve vhodná sezóna. Väčšina stromov ktoré sú náhodne nájdené a vyzdvihnuté počas dovolenky veľmi pravdepodobne neprežijú. Ak nájdete niekoľko vhodných stromov naraz, ale nie ste si istý či prežijú vykopanie najlepšie bude vziať len jeden za účelom získania skúseností a ďalšie stromy vyzdvihnúť neskôr.

Sú miesta z ktorých vykopaným stromom nepriamo zachraňujete život. To môžu byť napríklad prípady ako miesta na ktorých sa majú stavať alebo rozširovať cesty alebo diaľnice cez les, miesta na ktorých sa plánujú stavať lyžiarske vleky, alebo pod káblami vedenia vysokého napätia pod ktorými sú porasty pravidelne likvidované. Rovnako je vhodné stromy nájsť na pastvinách ktoré sú od porastu pravidelne čistené, prípadne na štrkoviskách alebo v lomoch ktoré sa majú rozširovať. Takže to sú miesta, na ktorých môžete vyzdvihovať stromy takmer odsúdené na istú záhubu bez toho aby ste mali pocit viny.

Hlavným cieľom každého, kto chce vyzdvihnúť nejaký strom, musí byť jeho udržanie pri živote. Šance stromu na prežite závisia od:

skúseností bonsai nadšenca

druhu stromu

špecifických podmienok na mieste vyzdvihnutia

prípravy stromu

použitého náradia

sezóny počas roka

množstva zrážok na mieste vyzdvihnutia (vyzdvihovať stromy po daždi v predchádzajúcich dňoch)

v rozdieloch medzi klimatickými podmienkami miesta vyzdvihnutia a miesta kam je strom prenesený (čím je zmena väčšia tým je riziko pre strom väčšie)

starostlivosti o strom po vyzdvihnutí
Náradie na vyzdvihovanie stromov

Správny bonsai nadšenec má vhodné náradie. Silnú lopatu s ostrým okrajom, nožnice s dlhými rukoväťami, záhradné nožnice, silný krompáč a skladaciu pílku. Občas je potrebné ťažšie náradie – kladka, motorová píla a pod.

Na stromy nájdené na veľkých skalách alebo v skalných stenách je potrebné lezecké náčinie. Lano s dĺžkou aspoň 25 m je tiež vhodné. Stromy s ním je možné spustiť zo stien a občas je nutné ho použiť na istenie pri práci v nebezpečnom teréne. Ďalej sú potrebné veľké plastové vrecia a väčšie množstvo mokrých handier na obalenie koreňového balu.


Batoh s hliníkovým rámom pomocou ktorého je možné transportovať väčšie stromy je na dlhších cestách nevyhnutnosťou. Existujú špeciálne zariadenia používané poľovníkmi ktoré im umožňujú transportovať väčšie množstvo koristi v ťažkom teréne. Tieto je možné použiť pre veľké stromy. Bežný veľký batoh bude stačiť na nosenie náradia ale obvykle bude primalý na transport stromu. Niekoľko fliaš vody alebo veľká bandaska sú potrebné pre kopáčov ale často aj pre strom. Rovnako priniesť si so sebou fotoaparát je dobrý nápad. Zberatelia často prechádzajú cez oblasti zriedkavo navštevované inými ľuďmi. Malá nehoda ktorá môže byť za bežných okolností neškodná sa môže v takýchto oblastiach premeniť na tragédiu. Z tohto dôvodu je dobré mať so sebou materiál pre poskytnutie prvej pomoci. Majte so sebou mobilný telefón s číslami na núdzové linky. Ak ste v skupine buďte všetci vybavený mobilnými telefónmi alebo vysielačkami.

Pri pohľade na zoznam s potrebným náradím je pochopiteľné, že mnoho ľudí najprv hľadá cestu pre svoje auto a až potom hľadajú vhodný strom. Ale nenechajte sa zatiaľ odradiť.

Expert je ten čo nájde, nie ten čo hľadá

Ktokoľvek idúci do lesa s predstavou že nájde hotový strom okamžite použiteľný ako bonsai bude veľmi sklamaný. S veľmi zriedkavými výnimkami nie je možné nájsť stromy ktoré budú prenesené priamo do misky a klasifikované ako bonsai. Najčastejšie je možné nájsť dobrý počiatočný materiál , to je materiál s viac alebo menej vhodným zaujímavým tvarom ktorý ponúka dobrý počiatočný bod pre skúseného bonsai nadšenca. Po pravde, najobávanejšie a komplikované stromy sú veľmi často najlepšie. Z tohto dôvodu iba nadšenec s niekoľkoročnými skúsenosťami bude schopný nájsť ozaj výborný materiál, pretože bude schopný na mieste vidieť základný tvar a bude vedieť ako sa rozhodnúť či strom bude možné použiť alebo nie.

Expert je ten čo nájde, nie ten čo hľadá. To znamená, že je malá šanca uspieť ak idete do lesa s tým, že chcete nájsť pre-bonsai borovicu ktorá bude ideálna pre „priamo vzpriamený“ bonsai a pritom míňate všetky listnaté dreviny, prípadne aj borovice, ktoré je možné použiť pre iné formy bonsai.

Existujú ľudia ktorý idúc do lesa na hríby vždy ich nájdu viac ako zvyšok skupiny. Existujú rybári ktorý stále chytia viac rýb ako ich spoločníci. Tak isto existujú bonsai nadšenci ktorý nájdu viac dobrých stromov ako celý zvyšok skupiny. Čo majú títo ľudia spoločné? Poznajú tajomstvo alebo niekoľko tajomstiev ktoré poznajú aj iný, ale šťastie aby ste mali takýchto ľudí ako inštruktorov je malá. Potom ako môžete odhaliť niektoré z tých tajomstiev. Samozrejme si každý myslí, že tajomstvo je v tom poznať správne miesto. Ale nie je to tak, tajomstvo je v rozoznaní vodítok ktoré vyzerá nasledovne:

Bonsai nadšenec prechádza lesom a v jednom momente nachádza strom ktorý spĺňa všetky predpoklady na to aby z neho bol dobrý bonsai. Vhodné miesto bolo teda nájdené, to zanemená že ak tam bol jeden môžu tam byť aj ďalšie.

Nie je to otázka toho poznať špeciálne dobré miesto, ale je to o tom zakaždým nájsť dobré miesto aj v takých oblastiach kde ste predtým nikdy neboli. Ak idete hľadať na druhé miesto a opäť náhodou nájdete ďalší pre-bonsai ... nuž, môžete si začať robiť svoje závery.

Čo majú obe miesta spoločné? Čo je dôvodom, že stromy sú malé na oboch miestach?

Napríklad, ak je to tak že obe miesta sú blízko oblasti pastviny divokej zveri, kam chodieva srnčia zver v zime obhrýzať výhonky malých bukov tak ste našli vodítko. Z toho pre vás vyplýva ďalej, že budete mať možno znova šťastie ak pôjdete na miesta kde sa pasie dobytok.

Ktokoľvek potom opakovane bude mať potešenie z takéhoto úspechu zistí, že existuje celá séria takýchto vodítok ktoré zmenšujú priestor na hľadanie. Získajte viac vedomostí o stromoch, začnite s nimi viesť dialóg, snažte sa ich lepšie pochopiť a potom nájdete viac a viac vhodných rastlín, na ktorých môžete pracovať a pretvoriť ich na bonsai.
Kde začať s hľadaním?

Začnite na miestach na ktoré máte povolenie alebo ho aspoň viete získať. Nemá zmysel hľadať a nájsť najlepší pre-bonsai v prírodnej rezervácii ak je tam vykopávanie zakázané.

Kde sú teda najlepšie miesta?

Všeobecne sa dá povedať, že v miestach ktoré sa dajú považovať za extrémne. To sú miesta ktoré ponúkajú rastlinám minimum zdrojov na prežitie. Ak sa strom nachádza na mieste kde je málo potrebných zdrojov na prežitie, ale zároveň príliš veľa na neprežitie stromu, potom strom ostane malý, bude rásť kompaktne a mať zaujímavý tvar. Miesto, ktoré môžeme nazvať extrémnym sa bude líšiť v závislosti od druhu stromu. Napríklad borovica dobre rastie aj v prakticky čistom piesku, zatiaľ čo rovnaká pôda spôsobuje napríklad buku obrovské problémy. Z toho vyplýva, že buk ktorý by náhodou rástol v čistom piesku by mohol byť vhodným materiálom. Pre borovicu musí byť súbor ťažkých podmienok, ako napríklad veľmi exponované miesto na veľmi strmom svahu v praskline skaly.

Vyššie položené miesta vo všeobecnosti ponúkajú viac možností na úspech. Ale existuje veľké množstvo skládok hlušiny, kameňolomov, násypov, močiarov, terénnych zlomov so strmými stenami, brehy potokov, skalnatý terén, veľké skaly pokryté vegetáciou, alebo pobrežné oblasti. Hlavný problém u stromov vyzdvihnutých z takýchto oblastí je to, že sú často veľmi slabé. Z toho vyplýva, že ich šanca na prežite sú hneď od začiatku veľmi malé.

Existujú ale miesta ktoré sú oveľa vhodnejšie z pohľadu možného prežitia vyzdvihnutého stromu, miesta ktoré sú veľmi vhodné pre daný strom ale kde sa z nejakého dôvodu raz za sezónu strom nemôže prirodzene rozvíjať. To môže byť napríklad popri cestách kde je vegetácia pravidelne redukovaná, pastviny kde zver obhrýza mladé výhonky alebo konáre stromov, alebo dokonca dochádza k zlomeniu kmeňov mladých stromov. Miesta na ktorých farmári pravidelne odstraňujú porast, okraje lesov kde srnčia zver obhrýza nové výhonky stromov na jar a obnovené výhonky počas zimy, svahy po lavínach kde dochádza k opakovanému poškodeniu, ale bez toho aby došlo k úplnému úhynu stromov, vojenské tréningové priestory kde dochádza k pravidelnému poškodeniu stromov a nie k ich úplnému zabitiu.


Všetky tieto miesta s výnimkou lavínových svahov majú niekoľko výhod. Vo väčšine prípadov je možné získať povolenie na vykopanie stromu z toho dôvodu že je z etického hľadiska prípustné vyzdvihnúť strom ktorý ak by ostal na mieste tak by trpel alebo neprežil. Z dôvodu že tieto stromy rastú často v dobrej pôde a sú relatívne mladé majú dobrý a bohatý koreňový bal ktorý je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim ich prežitie po vykopaní. Neskúsený nadšenec je zvyčajne toho názoru že najlepšie stromy je možné nájsť v nedostupných a skrytých miestach. Mýli sa. Človek so svojimi strojmi a zvieratá sú najlepšími tvorcami materiálu pre bonsai. Najlepšie stromy sú nachádzané popri cestách, dokonca v mestách. Fantastické rastliny sa dajú nájsť na miestach kde sa roky strihal živý plot, na miestach kde niekto vyrezal nejaké rastliny v záhrade. Na miestach kde pred rokmi bol chovaný dobytok, na miestach kde niekto roky pestoval stromy v nádobách, na cintorínoch kde boli kríky udržiavané malé. Logicky, nie vždy je možné získať povolenie na vykopanie takýchto stromov, ale nič nestratíte ak sa opýtate.

Najlepšie obdobie na hľadanie stromov je počas obdobia kedy ich nie je možné vyzdvihnúť. A to z toho dôvodu, že nebude v okamžitom pokušení vyzdvihnúť prvý strom ktorý nájdete. Vhodný čas pre vyzdvihnutie stromu s tým aby mal šancu na prežitie je krátke obdobie v jeseni a niekoľko týždňov v jari. Takže máte veľa času si počas výletov urobiť výber.
Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť II. (Autor: Walter Pall)
V tomto príspevku je preklad druhého dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - www.bonsai4me.com, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.

Odhadnutie kvality stromu

Rastlina z voľnej prírody s potenciálom stať sa bonsai ma malú hodnotu ak si nie ste istý, že strom po vyzdvihnutí prežije. Aby ste boli schopný odhadnúť či je strom schopný prežiť vykopanie a premiestnenie je potrebné preveriť koreňovú sústavu. Tiež musíte vedieť o aký strom sa jedná a aká bude je ho možná reakcia. Koreňová sústava by mala byť kompaktná natoľko, aby bolo možné strom vykopať s dostatočne veľkým koreňovým balom. Smutné je, že často to možné nie je.

Navyše pred samotným vykopaním stromu je dobré dôkladne si preveriť či strom má po natvarovaní potenciál stať sa atraktívnym bonsai. Kľúčovými elementami sú hrubé povrchové korene, nebari a najnižšia časť kmeňa. Ak tieto časti stromu nie sú atraktívne pred vykopaním tak pravdepodobne nikdy atraktívne nebudú. Zvyčajne je možné všetko ostatné na strome nejako vyriešiť.

Má kmeň stromu správnu hrúbku potrebnú pre finálnu výšku natvarovaného bonsai v súlade s pozíciou vetiev? Ak je kmeň veľmi tenký, je lepšie strom nechať tam kde je. Prípadne je možné nevyzdvihnutému stromu zostrihať korunu aby mohol nadobudnúť vhodnejšie proporcie za pár rokov. Má kmeň stromu pohyb ktorý je možné použiť a budí strom dojem staroby? Má strom nízko položené živé vetvy z ktorých sa prípadne vytvorí nový vrchol?


Borievka s vekom presahujúcim 500 rokov vyzdvihnutá autorom v horách Rocky Mountain, a ten istý strom po 8 rokoch od vyzdvihnutia.

V miestach s extrémne ťažkými životnými podmienkami pre stromy je vedľa živých stromov množstvo odumretých. Ak sa vyberiete hľadať stromy na jar alebo na jeseň je možné, že pre Vás nebude možné na prvý pohľad rozoznať či je strom živý alebo odumretý, zvlášť to platí o listnatých stromoch. Odpoveď na túto otázku by mala byť jasná pri skontrolovaní pukov. Ale v prípade, že ani to nestačí tak skúste nechtom škriabnuť do kôry stromu či je pod kôrou zelený.

Stromy rastúce v prasklinách skál alebo na plochých skalách veľmi často vytvárajú kompaktný koreňový bal a v mnohých prípadoch vďaka nedostatku živín a vody majú zaujímavý tvar. Veľmi často takéto stromy je možné vyzdvihnúť okamžite s kvalitným koreňovým balom. Ak máte veľké šťastie a strom sa dá uvoľniť z miesta veľmi ľahko môžete risknúť vyzdvihnúť strom aj mimo obvykle odporúčanej sezóny.

Ďalšie miesta na ktorých stromy vytvárajú kompaktný koreňový bal sú vlhké oblasti. Tieto miesta nemusia byť nevyhnutne vlhké počas celého roka a na celej ploche. V močiarovitých pôdach môžu vzniknúť v letných mesiacoch tenké ostrovy suchej pôdy. Na takých to miestach v Strednej Európe, v Škandinávii a na Sibíri rastú Borovica lesná (Pinus sylvestris), Borovica kosodrevina (Pinus mugo montana) a Breza ( Betula pubescens). Tieto stromy môžu rásť len počas relatívne krátkeho obdobia v týždňoch keď je vrstva zeminy suchá a preniká do nej vzduch. Z tohto dôvodu tieto stromy rastú relatívne málo do výšky a zvyčajne majú kôru s veľkou dávkou charakteru. Tieto stromy majú kompaktný koreňový systém a môžu byť vyzdvihnuté z pôdy ostrou lopatou bez straty veľkého množstva koreňov a s vysokou pravdepodobnosťou prežitia. Pre stromy rastúce v piesčitej alebo štrkovitej pôde platí úplný opak. Často priťahujú pozornosť pre svoju krásu ale vo všeobecnosti je veľmi komplikované ich úspešne vyzdvihnúť. Aj mladé stromy v takýchto pôdach zapúšťajú korene mnoho metrov do hĺbky v snahe zabezpečiť rastline výživu a vodu a je nemožné ich vykopať bez toho aby nedošlo k zničeniu nenahraditeľných vlásočnicových koreňov. V takýchto prípadoch ani neuvažujte o vykopávaní stromu a to ani na skúšku. Je oveľa rozumnejšie hľadať spôsoby ako urobiť koreňový bal a korunu kompaktnejšími priamo na mieste.

Koreňový bal je možné vylepšiť vykopaním hlbokej škáry okolo stromu. Na jej vykopanie použite lopatu s ostrými hranami, pretože čisté rezy na koreňoch lepšie stimulujú rast nových vlásočnicových koreňov. Ak je zemina veľmi kamenistá je možné škáru vykopať s pomocou krompáča. Je dôležité zachovať korene natoľko nepoškodené a dostatočne veľké aby to stromu umožnilo bezproblémové prežitie. Preseknutie koreňov umožňuje vznik mnohých nových koreňov a zvlášť nových vlásočnicových koreňov z koncov starých. Tento proces je podobný ako strihanie konárov stromu, ktoré stimuluje strom k tvorbe nových pukov na starom dreve.

Z dôvodu redukcie koreňovej sústavy sa odporúča proporčne zredukovať aj nadzemnú časť rastliny, korunu. Aby ste to urobili správne musíte vedieť aká bude reakcia daného stromu na tento zásah. Listnaté stromy majú na takýto zásah úplne inú reakciu ako ihličnany. Listnatý strom zvyčajne naraší na starom dreve ak dôjde k rozsiahlej redukcii koruny. To isté je možné povedať o ich koreňoch.

Ale s ihličnanmi je to oveľa zložitejšie. Nevedia narašiť tak jednoducho na staršom dreve, zvlášť ak na ňom neostalo žiadne ihličie a tak sa stom nedokáže ďalej zásobovať živinami. To znamená, že ak na ihličnane prevediete intenzívnu redukciu koruny (ktorá by bola pri listnatom strome bezproblémová a dokonca by strom udržala zdravý) môže uhynúť. Z tohto dôvodu sa neodporúča prerezávať ihličnan ak jeho koreňová sústava bola výrazne zredukovaná. Až keď dôjde k obnoveniu síl stromu potom môže byť prestrihávaný krok za krokom, podľa potrieb budúceho rozvoja stromu ako bonsai. Preto nedáva zmysel pokúšať sa vytvoriť „rovnováhu“ medzi korunou a koreňmi, ako je to často odporúčané. Strom sám najlepšie vie čo má urobiť. Dokonca aj japonský zberatelia mali rovnaké skúsenosti. Po vykopávaní borievok nechávali korunu a ihličie nedotknuté. Až rok po vykopaní redukovali prebytočné konáre.


Toto je borovica kosodrevina s veľkým potenciálom. Na nešťastie rastie v lese vo veľmi kamenistej a piesčitej pôde. Bolo by extrémne zložité vykopať ho okamžite s dostatočným množstvom koreňov. V tomto prípade je kľúčom niekoľkoročná príprava pred vyzdvihnutím.


Po vykopaní škáry okolo stromu je logicky potrebné niečím ju vyplniť. Na tento účel je potrebné použiť dobrú zeminu ktorá bude stimulovať rast koreňov. Nižšie popísaná metóda je v podstate verziou potápania najsilnejších koreňov. Pri potápaní je zvlášť dôležité aby boli nové korene obklopené zeminou ktorá dokáže udržiavať vodu ale zároveň musí byť dostatočne priepustná aby potrebný kyslík mal prístup ku koreňom. Pôdu s podobnými vlastnosťami je veľmi ťažké nájsť na miestach kde je možné obvykle nájsť dobrý yamadori materiál. Dobré yamadori vznikajú presne pre to, že rastú v slabých pôdach. Ak chcete uvedený postup aplikovať správne bude nutné aby ste si priniesli so sebou pôdu vhodnú pre bonsai, podľa druhu rastliny ktorej sa to týka.

Dan Robinson mal v polopúštiach Rocky Mountains (USA) výborné výsledky pri vyzdvihovaní yamadori borievok a borovíc, ktoré by bolo možné považovať za nevyzdvihnuteľné. Ich korene rástli v extrémne suchých štrkových pôdach a ich korene boli príliš dlhé. Dan prerezal všetky veľké korene na jednej strane rastliny a okolo vzniknutých koncov koreňov obväzoval a upevnil nadierované plastové vrece plné pôdnej zmesi podobnej tej používanej pre potápanie rastlín. Snažil sa udržiavať vrece vlhké a po nejakom čase aplikoval rovnakú procedúru na druhej strane stromu. Po tejto procedúre mohol strom vyzdvihnúť s veľkým množstvom nových jemných koreňov a vziať domov bez obáv.

Často nachádzame stromy, ktoré si postupom času priamo pod svojou korunou vytvorili z opadaného lístia alebo ihličia vlastný kompost. V takom prípade je možné na vyplnenie vykopanej škáry okolo stromu použiť túto pôdnu zmes. Pri jej odstraňovaní spod koruny stromu postupujte veľmi opatrne. Tento proces Vám ako sekundárny efekt ponúka možnosť skontrolovať začiatok nebari. To je dôležité na odhalenie budúcich možností tvarovania yamadori. Ďalej si je treba uvedomiť že kôra a kmeň stromu schované dlhodobo pod vrstvou kompostu sa od zvyšku stromu veľmi líšia, takže je dobré ich odhaliť čo najskôr. Na to aby ste dosiahli prirodzený vzhľad najnižšej časti kmeňa je potrebné aby rastlina mala všade identickú štruktúru kôry. Kôra sa z dôvodu atmosférických vplyvov časom stáva veľmi drsnou a tie časti ktoré boli skryté pod zemou týmto vplyvom neboli vystavené. Na druhej strane musíte dbať na to aby pri tejto činnosti neostali odhalené blízko povrchu jemné korene okolo nebari. Ak z nich bola odstránená vrchná vrstva zeminy tak veľmi pravdepodobne odumrú.

Po vyplnení škáry musíte strom prerezať ale konáre nesmú byť odstraňované bez rozmyslenia. V tom čase by ste mali mať celkom jasnú predstavu o budúcom tvare stromu a odstrániť by ste mali len tie konáre o ktorých ste si istý, že nebudú potrebné pre váš dizajnový zámer. V prípade ihličnanov sa odporúča neodstraňovať konáre príliš blízko kmeňa a tak nechať dostatočne dlhý kus konára z ktorého v prípade potreby bude vyrobený jin. Na úplné odstránenie je stále dosť času v neskoršom období. V prípade borievok (Juniperus) a smrekov (Picea) robte redukciu konárov veľmi opatrne, pretože by nemali v žiadnom prípade naraz prísť o viac ako 25% koruny.

Tieto prípravy je logicky možné robiť len počas určitého obdobia počas roka. V prípade listnatých a ihličnatých stromov je najlepším obdobím začiatok jari. V období keď práve dochádza k otváraniu pukov, čo je často obdobie limitované na niekoľko dní, je to najbezpečnejšie. Presný moment závisí od druhu rastliny a do veľkej miery od klímy a mikroklímy. Všetok zvyšný čas je pre bonsai nadšenca vhodný na zoznámenie sa so stromom a na to aby sa pokúsil „myslieť ako on“.

V strednej Európe je najlepším obdobím pre vyzdvihnutie stromov od konca marca až do konca apríla. V Alpách a severnej Európe môže byť toto obdobie predĺžené do mája eventuálne do Júna. V prípade ihličnanov je najvhodnejší čas na prípravu po ukončení rastového obdobia (po vytvorení pukov pre budúci rok). Ale ako už bolo napísané presné obdobie závisí od druhu stromu a klímy. V strednej Európe je toto obdobie medzi koncom augusta a koncom septembra. V prípade niektorých druhov ako je Borievka obyčajná (Juniperus communis) a Smrek obyčajný (Picea abies) je najvhodnejšie obdobie na ich vykopanie na konci leta, preto že v priebehu jesene tieto druhy majú fázu silného rastu koreňov. Týmto spôsobom môžu oveľa lepšie prežiť obdobie studenej zimy a v jari potom majú niekoľko týždňov počas ktorých môžu pokračovať v raste pred začiatkom horúcich suchých období. To je práve ten čas kedy môžu byť vyzdvihnuté z pôdy v horách. V niektorých prípadoch je možné odporučiť vyzdvihnutie stromov v jari alebo na začiatku leta pretože v tom období môžete vidieť či sú v dobrej kondícii. Zdravé stromy môžu byť označené a vykopané na jeseň.

Niekedy pri návrate na miesto niekoľko rokov neskôr je veľmi ťažké nájsť opäť strom v ťažkom alebo skalnatom teréne. V takom prípade je dobré zapamätať si nejaký špecifický veľký kameň alebo strom ako orientačný bod. Vizuálna pamäť je v takýchto prípadoch veľkou výhodou. Prípadne nakresliť si orientačnú mapku miesta nie je luxusom. Odporúča sa prípadne použitie GPS prijímačov.

Keď bol strom pripravený je dobré ho nechať na mieste v pokoji po čo najdlhší čas medzi prípravou a vykopaním. Minimálne jednu rastovú sezónu, ešte lepšie dve až štyri sezóny. Ale bonsai nadšenec musí byť pripravený na to, že v deň keď sa rozhodne pripravovaný strom vyzdvihnúť nájde namiesto stromu len dieru v zemi. Tu je potrebné povedať, že to tvorí súčasť etiky pri zbieraní yamadori – práca iných by mala byť rešpektovaná a strom ktorý jasne nesie známky predchádzajúcej prípravy by iný nadšenec nemal vyberať z pôdy a to ani v prípade, že sa jedná o veľmi dobrý strom. Zvyčajne bývajú bonsai nadšenci čestný.

Niekedy je možné nájsť výborný strom ale je jasné, že nebude možné ho bezpečne vyzdvihnúť. V takých prípadoch je dobré zvážiť možnosť vzdušného potápania. Funguje to napríklad v prípade borievok (Juniperus) a to aj u veľmi starých stromov.

Počas hľadania a vykopávania je dobré vziať so sebou fotoaparát. Fotografia miesta vykopávania bude na nezaplatenie ak bude strom o 10 rokov vo vašej zbierke. Rovnako môže fotografia stromu rozšíriť vašu zbierku ak samotný strom nie je možné vykopať.

Vykopanie stromu

Ak bol strom pred časom dobre pripravený alebo prirodzene disponuje dobrým koreňovým balom tak nastane čas kedy bude vykopaný a vyzdvihnutý z pôdy ak z neho raz má byť jedného dňa bonsai. V takom prípade je nevyhnutné aby zvolený čas bol ten správny. Keď ten čas nastal tak skúsený bonsai nadšenec má pripravený jeden alebo viac veľkých kontajnerov, s dierami prikrytými mriežkou, namiešanú vhodnú zmes zeminy s dobrou drenážnou schopnosťou a má v krátkosti povedané pripravené celé pracovisko.

Ak to nebolo urobené doteraz tak je čas na odstránenie všetkých konárov ktoré určite nebudete potrebovať pri tvarovaní nového bonsai. Ak to nebolo urobené a zatiaľ v tom nemáte jasno čo so stromom zvažujete urobiť, tak je dobré sa na chvíľu zastaviť a dobre si to premyslieť.

Šanca na prežitie stromu po jeho vykopaní a prenesení sa zvyšuje ak tesne pred jeho vyzdvihnutím padal silný dážď. To znamená, že strom absorboval veľké množstvo vody a to mu umožní lepšie zvládnuť šok. Samozrejme to neznamená, že v deň keď idete realizovať samotnú operáciu musia z oblohy padať fúriky.

Počas nasledujúcich týždňov bude dobré aby bola mierna klíma priestoru kde budete mať vykopané stromy umiestnené. Vysoké teploty vzduchu bez dažďa sú pre väčšinu stromov ako jed, a to aj vrátane stromov ktoré boli vyzdvihnuté dávnejšie. Ak je na povrchu koreňového balu zemina, buriny, kamene alebo niečo iné odstraňovať by ste to mali veľmi opatrne.

Pomocou lopaty s ostrými hranami pokúste vybrať čo najväčší koreňový bal. Ak je koreňový systém vo veľmi kamenistej pôde pracujte s krompáčom ale veľmi opatrne. Koreňový bal by mal mať priemer najmenej 7 až 8 násobku priemeru kmeňa stromu. To znamená, že ak má strom napríklad priemer kmeňa 5cm potrebujete si označiť kruh s priemerom najmenej 35 cm. Hĺbka záleží od terénu a od druhu stromu. Z opatrnosti a v prípade nejasností je lepšie kopať čo najhlbšie, avšak približne do hĺbky trojnásobku priemeru kmeňa stromu. Nebolo by to po prvý krát čo by sa po začatí kopania prišlo na to, že hlavné korene išli oveľa hlbšie ako sa očakávalo. Čo sa zadali byť korene nášho stromu sa ukázali byť korene blízko rastúceho kríka.

Odporúča sa skontrolovať polohu koreňov pred vybratím stromu zo zeme. Aby ste to urobili očistite najnižšiu časť kmeňa, strom pevne uchopte a opatrne s ním hýbte. S troškou skúseností je takýmto spôsobom možné určiť ktorým smerom rastú hlavné korene stromu. Na vlhkých stanovištiach to je zvyčajne tým smerom kde sa im dostáva najviac slnka, na suchých tým smerom kde sa nachádza tienisté miesto. Mnoho krát je nevyhnutné odstrániť bočnú časť koreňového systému ak majú hlavné korene tendenciu rásť v jednom smere. Rovnako sa stáva že objavené korene sú tak hrubé, že ich nie je možné čisto prerušiť len lopatou. Pre takéto prípady je dobré mať po ruke masívne nožnice na konáre schopné urobiť čistý rez na konároch alebo koreňoch s hrúbkou až 6 cm.

Prevážna väčšina stromov má hlavný koreň ktorý preniká zeminou zvislo dolu, takmer presne pod kmeňom. Je nevyhnutné tento koreň prerušiť veľmi opatrne aj keď je to často komplikované. Aby ste to dosiahli použite lopatu zboku z dostatočnej vzdialenosti na dostatočnej úrovni pod stromom. Ak to nie je možné rovnako použite nožnice. V prípade veľmi veľkých stromov je niekedy nevyhnutné vyzdvihnúť ich s pomocou kladkostroja pripevneného o iný strom. V každom prípade takéto operácie je potrebné vykonávať veľmi opatrne aby nedošlo k poškodeniu menších koreňov. Nie je tak dôležité aby koreňový systém ostal čo najmenej dotknutý, ako si často mnohý myslia.

Napokon je veľmi časté, že pri konečnom vyzdvihnutí stromu zo zeme sa koreňový bal rozpadne. Je oveľa dôležitejšie zachovať čo najväčšie množstvo jemných koreňov. Ja som mal často dobré skúsenosti s otrasením zeminy z koreňov opatrným spôsobom okamžite po vyzdvihnutí stromu z pôdy. Je samozrejmé, že musíte mať na pamäti to aby si strom zachoval dostatok jemnej pôdy na to aby si vedel udržať svoju mycorrhizu.

Ak je to možné nemali by ste sa snažiť strom vytiahnuť von z diery ťahaním smerom hore. Lepšie je pokúsiť sa ho ťahať von jedným smerom nabok tak, že na miesto kam ho budete ťahať si podložíte handru a strom sa budete snažiť koreňmi prevaliť na ňu. Potom by mohlo byť možné handru popod strom z opačnej strany pretiahnuť a obaliť ju okolo koreňov a previazať. Potom môžete pokračovať vo vyťahovaní stromu. Samozrejme v prípade, že strom má kompaktný koreňový bal môžete ho priamo vytiahnuť hore z diery a potom ho obaliť.

Stredné a malé stromy sa môžu vložiť do plastových vriec. Pre veľké stromy budú pravdepodobne najlepšie veľké vrecia na odpadky pretože sa dajú veľmi dobre uzavrieť a vedia vo vnútri udržať vlhkosť po dlhú dobu. Ak chcete veci urobiť ozaj správne je dobré si priniesť mach, ktorý sa upevní okolo koreňov aj keď je možné ho nahradiť mokrými novinami.

Niekdy sa vám podarí nájsť dobrý strom, ale nie je možné ho transportovať ihneď. Obalením koreňového balu do vlhkého machu a umiestnení v tieni je možné takto strom nechať na mieste aj niekoľko dní bez akýchkoľvek problémov. V každom prípade je dôležité aby počas často komplikovaného a dlhého transportu stromu k autu nedošlo k poškodeniu alebo vyschnutiu jemných koreňov. V niektorých prípadoch dochádza k drobeniu balu a tým k poškodeniu drobných koreňov z dôvodu otrasov. Z tohto dôvodu sa v mnohých prípadoch odporúča veľmi opatrne odstrániť pôdu z koreňov pred samotným transportom. Avšak tomuto je nutné sa v maximálnej možnej miere vyhnúť v prípade borievok (Juniperus) a borovíc (Pinus), pretože tieto druhy rastlín do veľkej miery závisia od pôvodnej pôdy kde boli nájdené s vlastnou vhodnou mycorrhizou. Ak cesta, po ktorej musíte strom preniesť je veľmi dlhá je potrebné si so sebou vziať dostatok vody.

Vo všeobecnosti platí, že stromy ktoré nájdete sú oveľa väčšie a objemnejšie ako by ste si želali. Ak ich sadíte odporúča sa ich prerezať vo väčšej alebo menšej miere. Ak to urobíte pred samotným transportom na mieste celú operáciu si tým zjednodušíte.

Keď už je strom vonku zo zeme tak je oveľa jednoduchšie skontrolovať či bolo odstránené všetko čo nebudete potrebovať. Na strome teraz môžete vidieť lepšie detaily (vrátane začiatku koreňového balu) a je oveľa jednoduchšie urobiť si prehľad o možnostiach budúceho tvarovania. Skúsený bonsai nadšenec si určí už namieste základný tvar a odstráni všetko čo do tohto zámeru nezapadá. Budte ale veľmi opatrný v prípade ihličnanov. Borovice, smreky a v menšej miere aj smrekovce a borievky veľmi trpia ak sú prestrihané príliš. Ich metabolizmus bude veľmi zmätený a budú mať obrovské problémy pri ďalšom vývoji alebo môžu dokonca uhynúť aj napriek kvalitnému koreňovému balu. Nadmerne objemnú korunu môžete stiahnuť lanom alebo lepiacou páskou.

Najlepšie výsledky sa dosahujú v prípade stromov ktoré nemuseli byť vykopané, to znamená, že rástli v nejakej praskline skaly alebo na skale a iba boli vytiahnuté. Možno aj v takých to prípadoch je občas potrebné odstrániť nejaký koreň nožnicami alebo pílkou. Tieto kvázi-bonsai, ktoré museli prežiť väčšinu svojho života s minimálnym miestom pre korene môžu byť zasadené priamo do misky a už po prvej sezóne je možné začať s ich tvarovaním.

Ak máte to šťastie že viete kde môžu byť stromy vyzdvihnuté zo skaly choďte vybavený potrebným náradím. Je veľmi užitočné mať so sebou veľký krompáč. Rovnako sa môže zísť sekáč a ťažké kladivo. Možno v takom teréne bude musieť použiť kladku. Špeciálna pásová píla ktorú je možné obtočiť okolo koreňa tak, že sa bude dať odrezať aj v ťažkej pozícii sa môže v istých prípadoch hodiť.


Táto veľká Borovica kosodrevina (Pinus mugo) sedí priamo na vrchu veľkého balvana.

Toto je veľmi dobrá situácia pre výborný materiál s vysokými šancami na prežitie.



Malo by byť možné vyzdvihnúť takýto strom s rozumným koreňovým balom. Ale na tomto obrázku je vidieť že pre niektoré zvlášť veľké stromy je potrebná zvlášť veľká námaha.




Po prerezaní koreňov stromu a zriedení koruny je použitá kladka na vytiahnutie stromu.

Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť III. (Autor: Walter Pall)

V tomto príspevku je preklad tretieho dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - http://www.bonsai4me.com/, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.


Sadenie


Čerstvo vykopaný strom by mal byť prevezený a mala by mu byť poskytnutá patričná starostlivosť čo najskôr ako je to možné. Z tohto dôvodu nemá zmysel premeniť dovolenku na druh safari kde sa lovia stromy, pretože stromy vybrané zo zeme, ktoré nedostanú vhodnú starostlivosť veľmi pravdepodobne neprežijú ani pobyt v kufri auta.



Najlepšia vec ktorú môžete urobiť hneď po príchode domov je vložiť strom do veľkej nádoby s dažďovou vodou. Na ďalší deň bude strom veľmi mokrý a bonsai nadšenec bude mať po prenose stromu obnovené sily a bude plný chuti do práce.

Skúsený zberateľ bonsai je už pred príchodom domov rozhodnutý o tom čo bude so stromom ďalej robiť. Pre väčšinu stromov je najlepším riešením zasadiť ich do dreveného boxu ktorý bude plniť funkciu kvetináča ktorý umožní stromu sa pozviechať z traumatického zaobchádzania ktoré musel podstúpiť.

Preto je dobré zabezpečiť:

dobrú prístupnosť nádoby so zasadeným stromom pre jeho zavlažovanie

pôdnu zmes ktorú použijete musí byť priepustná a schopná udržiavať vlhkosť. Preto by sa mala obsahovať hrubší piesok a rašelinu. Namiesto rašeliny je možné použiť humus z kôry. V podstate by ste mali pripraviť pôdnu zmes akú používate pre pestovanie bonsai s obsahom hrubšieho piesku, rašeliny a kompostu. Zloženie by malo byť o niečo hrubšie ako by bola zmes na samotné pestovanie stromu vo fáze tvarovania na zabezpečenie dobrej drenáže zmesi na zabránenie hniloby koreňov.



Miesto by malo byť chránené pred vetrom. Plot by bol ideálny, niečo ako prútený rošt je tiež vhodné. Umiestnenie ochrany je potrebné zo smeru prevládajúcich vetrov.



Takto chránený strom je dobre umiestniť do tieňa alebo polotieňa na zabezpečenie jeho úplnej ochrany pred poveternostnými vplyvmi.

Pred samotným zasadením stromu využite poslednú možnosť na analýzu koreňového balu. Všetky korene, ktoré sú zreteľne odumreté musia byť odstránené. Živé korene ktoré sú tenké a dlhé je potrebné stále ponechať aj keby bolo potrebné niekoľkokrát ich omotať okolo balu. Tieto korene budú vyživovať strom a zabezpečia jeho prežitie. Rany na koreňoch ktoré nie sú čisté a korene ktoré sú odlomené musia byť ošetrené pristrihnutím ešte raz ostrými nožnicami, pretože čistý rez oveľa lepšie zabezpečí rast nových koreňov a vytvorenie kalusu. Rez na koreni musí stále smerovať dole. Nikdy neviete či táto časť koreňa nebude niekedy na povrchu keď bude strom v miske. Koreň s nepekným rezom by potom nevyzeral veľmi dobre. Na druhej strane aj nové korene rastúce z rany stále rastú smerom dole.


Pri práci s koreňmi nikdy nezvažujte to či sa koreňový bal zmestí do bonsai misky alebo nie, pretože to nie je hlavný problém. V prvom rade musíte zabezpečiť prežitie stromu a na to aby ste to dosiahli tak koreňový bal bude príliš veľký pre väčšinu misiek. Na výraznejšiu redukciu koreňového systému bude dosť času po dvoch sezónach v drevenom boxe. Často je aj potom dobré strom opäť zasadiť do rovnakej nádoby a nechať ho tam rásť ďalšie 1-2 roky pred orezaním koreňov na takú veľkosť aby sa vošli do finálnej misky. Neodstraňujte hrubé korene pretože tieto budú mať svoju dôležitú úlohu pre strom korešpondujúc s ich hrúbkou. Je stále lepšie myslieť na metódu redukcie koreňov ako na súčasť tvarovania stromu. Stále je možnosť použiť metódu potápania na tvorbu nových koreňov.



Nick Lenz, ktorý sa venuje mnoho rokov práci so stromami z voľnej prírody z oblasti východu Spojených štátov si myslí, že u viac ako 50% vykopaných stromov ktoré uhynú nie je dôvodom slabý koreňový bal, ale hlavne to, že ste si spolu so stromom priniesli z lesa aj jeho parazitov.

Strom ktorý bol oslabený samotným prenesením nie je schopný dostatočne mobilizovať svoju prirodzenú obranyschopnosť. Takže ako prevenciu odporúča čerstvo vykopaný strom ošetriť insekticídmi a fungicídmi. Dokonca používa metódu, pri ktorej celý strom zabalí do veľkého plastového vreca, takže vzduch v ňom ostane kontaminovaný fungicídmi a insekticídmi a zabije aj toho posledného parazita. Stromy takýmto spôsobom ošetruje priamo namieste kde boli vykopané, takže parazity nemôžu nakaziť celú zbierku bonsai, keď si strom prinesiete domov.



Pri sadení stromu do boxu v pôde vytvorte otvor väčší ako je samotný koreňový bal. Strom umiestnite do stredu, ak je to potrebné, za pomoci ďalšej osoby. Ak je strom príliš veľký, alebo z dôvodu tvaru koreňového balu je jasné, že strom nebude veľmi stabilný, tak ešte pred zasypaním stromu do boxu vložte silnú tyč, ku ktorej je možné strom následne upevniť.



Pôda sa následne nasype na samotný otvor. Nikdy by sa nemala následne utláčať, pretože to by mohlo brániť prieniku vzduchu ku koreňom a rovnako by to mohlo spôsobiť polámanie menších korienkov. Následne musí byť koreňový bal poriadne namočený. To znamená, že musí byť poliaty zvlášť intenzívne tak, aby sa pôda dostala medzi korene a zaistila dobre pozíciu stromu. Rovnako teraz je možné pri zalievaní použiť rastový preparát ako je vitamín B2 alebo Super Thrive.

Niektorý autori (napr. Peter Adams) hovoria, že pred samotným zasadením stromu nechajú jeho koreňový bal namočený vo vode s obsahom rastových hormónov. Nič sa nestane ak na začiatku je úroveň zeminy vyššia pri kmeni stromu ako vo zvyšku boxu. Neskôr sa to vyrovná.

Ak je drevený box so stromom na plnom slnku tak je možné korunu zatieniť sieťou ktorú je možné dostať v rôznych hustotách v záhradníctvach. Tieto siete chránia strom pred preschnutím, pretože často odrazia až 50% slnečného žiarenia. Navyše tieto siete umožnia stromu vytvoriť si vlhkú mikroklímu ktorá mu bude veľmi osožná v priebehu prvých týždňov. Strom je tiež možné postriekať sprejom zabraňujúcim odparovaniu, ako sa to robí v skleníkoch keď sa presádzajú vzácne ihličnany. Tieto látky znižujúce odpar sú roztoky látok vo vode, ktoré sa nanášajú na ihličie rozprašovačom. Tieto látky vytvárajú jemnú vrstvu vosku ktorý nie je nepriepustný, ale redukuje odparovanie dosť výrazne, v závislosti od koncentrácie. Samotný film je odolný voči dažďu, ale zmizne sám po niekoľkých týždňoch.



Ako už bolo povedané nádoba môže byť drevený box ale aj veľká plastová miska, plastové vedro alebo extra veľká bonsai miska ak máte zvyšnú (čo nie je často). Logicky, všetky tieto nádoby musia mať minimálne jeden, najlepšie však niekoľko drenážnych otvorov. Niektorý profesionáli trvajú na tom, že pred použitím je potrebné mať substrát sterilizovaný.


Koreňový bal nemá byť upravený na veľkosť nádoby ale nádobu je potrebné zvoliť tak aby sa do nej koreňový bal vošiel. Najlepšie je ak strom s balom presne sedí na veľkosť nádoby. Nie je dobré ak je nádoba príliš veľká, pretože to umožní akumulovať príliš veľké množstvo vlhkosti v pôde a to môže spôsobiť hnilobu koreňov. Nádoba musí byť dosť silná na to aby dobre niesla zaťaženie stromom, často veľkým a ťažkým stromom spolu s pôdou. Je treba mať tiež na pamäti, že takmer určite bude potrebné v najbližších mesiacoch s celou vecou hýbať, takže pre nádoby s veľmi veľkými stromami je dobré mať držadlá.



Ako už bolo povedané pôdna zmes ktorú použijete by mala byť o niečo priepustnejšia ako zmes následne použitá keď zo stromu bude bonsai. Dobré výsledky boli dosiahnuté so zmesou 40% hrubého piesku, 30% akadamy a 30%kompostovaného humusu z kôry. Pemza sa osvedčila ako veľmi efektívna pôda na dno veľkých nádob. Má vlastnosti podobné ako akadama alebo lávové granule ale je ľahšia. Mnoho bonsaistov sa bránia použitiu starej pôdy z dôvodu obáv z baktérií a zbytkov hnojiva. Aj napriek tomu sa ale odporúča pridať pôdu od nejakých zdravých stromov z dôvodu pridania mycorrhizy.

Okamžite po zasadení stromu je potrebné pôdu poriadne zaliať. Neskôr je potrebné pôdu udržiavať len relatívne vlhkú aby sa stimuloval rast koreňov. Na druhej strane je potrebné korunu rosiť denne vodou aby sa udržala stála vlhká. V žiadnom prípade sa nesmie používať žiadne hnojivo pred tým ako strom javí jasné známky rastu.

Nádoba by mala byť umiestnená na tienistom mieste, ak je to možné mimo miest kde je prievan. Na takom mieste musí ostať kým nezačne javiť jasné známky rastu. Potom je možné rastlinu umiestniť do polotieňa a následne na plné slnko. Je dôležité strom hneď po vykopaní chrániť pred mrazom a vysušujúcich vetrov. Aby ste to dosiahli je možné strom držať v chladnom skleníku počas prvého roka. U veľmi cenných stromov je dokonca možné inštalovať na dno nádoby vyhrievací systém. Takýto systém je možné nájsť v obchodoch špecializujúcich sa na zariadenie do skleníkov. Stáva sa, že v Japonsku inštalujú malé dýzy v dne nádoby pod korene ktoré pravidelne fúkajú teplú paru na studené korene.

Serge Clemence vyvinul metódu, pomocou ktorej sa mu podarilo uspieť s prijatím stromov aj s veľmi slabými koreňmi. Na miesto kde našiel strom si so sebou prinesie v ruksaku rašeliníkový mach. Okamžite po vykopaní stromu korene stromu omotá machom a upevní ho. Po príchode domov strom len vloží do nádoby tak ako je, aj s machom, a pôdu nasype okolo. Vraví, že jeho úspešnosť je ohromujúca. Po jednej sezóne je mach plný jemných korienkov. Aj stromy s dlhými slabými koreňmi vyzdvihnuté zo skál sa mu týmto spôsobom dobre prijímajú. S použitím tejto metódy je tiež možné stromy vysadiť do voľnej pôdy. Nick Lenz používa metódu na zlepšenie potápania smrekovcov pomocou rašeliníkového machu. Zistil pri tom že potápanie dobre funguje len so živým machom a myslí si, že je to vďaka nejakému hormónu. Logicky môže byť tento fakt výborným potvrdením úspešnosti metódy Serga Clemenca.

Počkajte aspoň jednu sezónu pred tým ako začnete tvarovať strom. Je dôležité si uvedomiť, že keď hovoríme o rastových periódach alebo sezónach nehovoríme o mesiacoch. Ak vyzdvihnete strom na jeseň a okamžite ho zasadíte do dreveného boxu, môže sa chytiť hneď tej jesene, ale na to, aby ste začali akékoľvek prípravy na tvarovanie musíte počkať do nasledujúcej jari alebo leta. Ak bol strom vyzdvihnutý na jar pravdepodobne prvé tvarovacie úlohy sa môžu začať na jeseň za predpokladu, že strom prežil leto „korunovaný úspechom“.

Počet rastových sezón od vyzdvihnutia stromu po bonsai

Táto tabuľka ukazuje čas, za ktorý je možné vykopaný strom premeniť na bonsai.

Napríklad pre starý ihličnan (viac ako 50ročný) s dobrým koreňovým balom budú potrebné 3 až 7 rastových sezón pred začiatkom tvarovania. Zatiaľ čo tvarovanie samotné môže zabrať 5 až 10 sezón. Od dňa keď bol strom nájdený do dňa keď je možné ho nazývať bonsai uplynie od 8 do 17 sezón, teda rokov. Ak korene nie sú na začiatku úplne v poriadku tak kompletný proces môže trvať 11 až 22 rastových sezón. Je jasné, že samotné tvarovanie potom pokračuje po dobu mnohých rokov.