V tomto príspevku je preklad prvého dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Walter Pall je popredný európsky bonsaista zaoberajúci sa tvorbou bonsai prevažne zo stromov z voľnej prírody. Jeho filozofiou je tvorba bonsai - stromov v naturalistickom štýle. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - www.bonsai4me.com, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.
Etika pri vykopávaní stromov z voľnej prírody
Na tému vykopávania stromov z voľnej prírody sú v zásade dva rozdielne názory. Má svojich oponentov ako aj podporovateľov. Každá zo strán má svoje dôvody, ktoré ju vedú k zastávania svojej pozície. Pokúsime sa preskúmať príčiny.
Prečo získavať materiál pre tvorbu bonsai vykopávaním z voľnej prírody, ak je to niečo čo nie je veľmi atraktívne a navyše to vyzerá tak, že si to vyžiada veľké množstvo úsilia?
Tí ktorí sú zástancami takýchto aktivít na to majú niekoľko dôvodov:
mnoho druhov rastlín, často najlepších na pestovanie bonsai, sa veľmi ťažko alebo vôbec nedajú zohnať v škôlkach alebo záhradníctvách.
V škôlkach sú stromy pestované tak aby rástli tak rýchlo ako je to len možné a tým generovali peniaze. To znamená, že v prevažnej väčšine prípadov nemajú dostatočnú kvalitu pre tvorbu bonsai.
Stromy pestované zo semienok alebo odrezkov potrebujú desaťročia na to aby sa kvalitou priblížili stromom vyzdvihnutým z voľnej prírody. A aj potom je tam často enormný rozdiel v kvalite.
Strom získava charakter vekom. Strom vo voľnej prírode musí bojovať o svoje prežitie a to má za následok, že po tomto zápase nesie stopy vo forme dramatického vzhľadu a povrchu kôry. A to je veľmi ťažké dosiahnuť na sadenici zo škôlky.
Stromy vyzdvihnuté z voľnej prírody majú svoju unikátnu históriu, napísanú zvlášť pre každý z nich a to ich robí viac zaujímavými a žiadanými
Vyzdvihovanie stromov z voľnej prírody môže byť zábava a niekto by mohol dokonca tvrdiť, že je to istá forma športu
Prečo by stromy nemali byť vyzdvihované z prírody?
Ľudia ktorý sú proti takejto forme získavania stromov majú tiež svoje dobré dôvody:
Vo väčšine prípadov stromy procedúru prenosu z prírody neprežijú
Aj keď na vykopanie máte povolenie, je to licencia na zabíjanie ak neviete úplne presne čo a ako máte robiť
Nezávisle od faktu že stromy sa nesmú vykopávať v rezerváciách alebo národných parkoch stále pochádzajú z vlastného špecifického prostredia
Vykopané stromy väčšinou potrebujú roky aby sa zozásahu zotavili tak aby ich bolo možné tvarovať
Pre tých ktorý nie sú ozajstnými expertmi majú stromy prinesené z hôr veľmi silný charakter a pre menej skúseného človeka je ťažké využiť potenciál stromu.
Vo väčšine civilizovaných krajín nie je možné len tak sa vybrať do polí a kopať stromy. Každý kus pôdy má stále svojho vlastníka aj keď to je často vláda. Z tohto dôvodu je nevyhnutné si stále vopred zabezpečiť povolenie na vykopávanie rastlín. Je preto potrebné vopred si zistiť informácie o priestore kam máte namierené. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že s výnimkou chránených území, národných parkov a rezervácií je možné povolenie získať. Ak vysvetlíte vopred vlastníkovi lesa alebo správcovi, že máte záujem o veľmi malé stromy nízkej kvality a že po vykopaní za sebou upracete a jamy zasypete väčšinou sa môžete spoľahnúť na pozitívnu odpoveď. V mnohých prípadoch Vám možno aj poradia kde by ste mali hľadať. Tiež si o Vás budu myslieť, že ste blázon ale to je niečo s čím sa bude musieť zmieriť.
Najlepšie je získať písomné povolenie pre prípad problémov, ktoré by mohli vzniknúť neskôr na mieste. Veľa dobrých miest patrí farmárom, ktorý majú vzťah k stromom rastúcim na ich pozemkoch aj napriek tomu, že s nimi majú niekedy starosti. Niekedy postačí drobná kompenzácia a prísľub , že všetky stopy budú zahladené a jamy zasypané. Samozrejme môžete natrafiť aj na ľudí, ktorý si budú myslieť že na bonsai môžu dobre zarobiť. Z tohto dôvodu je preto niekdy lepšie povedať, že hľadáte vzorku rastliny do svojej záhradky. Je to malá lož ktorá nikomu neublíži.
Zberateľ yamadori môže čeliť nebezpečenstvám počas loveckej sezóny, najčastejšie na jeseň, preto buďte v tomto období veľmi opatrný. Ktokoľvek kto nemá dostatok skúseností so stromami a nie je si s určitosťou istý ako a či je schopný udržať vykopaný strom nažive, by sa za žiadnych okolností nemal pokúšať strom vykopávať a to ani v prípade získaného povolenia. Nevyhnutnou požiadavkou pre túto činnosť, okrem získaného povolenia, je výborná znalosť a skúsenosti minimálne z oblasti starostlivosti o záhradu. Ktokoľvek, kto nepozná stromy a ich potreby by sa mal vykopávaniu vyhnúť. Aj keď sa všeobecne používa termín „materiál na bonsai“ nesmieme zabúdať na to, že strom je žijúca vec a ako s takou je potrebné patrične a s úctou zaobchádzať.
Borievka v horách Rocky Mountains má šírku pri päte okolo 30 cm. Jej vek je pravdepodobne nad 500 rokov ale aj napriek tomu bolo možné ju vyzdvihnúť pretože bola nájdená v praskline plnej humusu.
Skúsený zberateľ sa často stretáva s tým že nájde strom ktorý je dobrý sám o sebe, ale je jasné že strom po vyzdvihnutí nebude mať veľa šancí na prežitie. Je to veľmi bežná situácia, pretože najlepší materiál pre bonsai sa obvykle nachádza v miestach, kde sú podmienky na prežitie veľmi ťažké a preto sú tam stromy často veľmi slabé a ťažko skúšané prírodou s koreňovou sústavou veľmi rozvetvenou a odhalenou. To znamená, že pravdepodobne nenájdete kompaktný koreňový bal a prevažná väčšina koreňov sa ulomí a prídeme o nich počas samotného vyzdvihovania. Najlepšie pravidlo je: ak si nie ste istý, nechajte strom tam kde je.
Logicky nezávisle od toho aký dobrý strom sa Vám podarí nájsť, nevykopávajte ho ak na to nie je práve vhodná sezóna. Väčšina stromov ktoré sú náhodne nájdené a vyzdvihnuté počas dovolenky veľmi pravdepodobne neprežijú. Ak nájdete niekoľko vhodných stromov naraz, ale nie ste si istý či prežijú vykopanie najlepšie bude vziať len jeden za účelom získania skúseností a ďalšie stromy vyzdvihnúť neskôr.
Sú miesta z ktorých vykopaným stromom nepriamo zachraňujete život. To môžu byť napríklad prípady ako miesta na ktorých sa majú stavať alebo rozširovať cesty alebo diaľnice cez les, miesta na ktorých sa plánujú stavať lyžiarske vleky, alebo pod káblami vedenia vysokého napätia pod ktorými sú porasty pravidelne likvidované. Rovnako je vhodné stromy nájsť na pastvinách ktoré sú od porastu pravidelne čistené, prípadne na štrkoviskách alebo v lomoch ktoré sa majú rozširovať. Takže to sú miesta, na ktorých môžete vyzdvihovať stromy takmer odsúdené na istú záhubu bez toho aby ste mali pocit viny.
Hlavným cieľom každého, kto chce vyzdvihnúť nejaký strom, musí byť jeho udržanie pri živote. Šance stromu na prežite závisia od:
skúseností bonsai nadšenca
druhu stromu
špecifických podmienok na mieste vyzdvihnutia
prípravy stromu
použitého náradia
sezóny počas roka
množstva zrážok na mieste vyzdvihnutia (vyzdvihovať stromy po daždi v predchádzajúcich dňoch)
v rozdieloch medzi klimatickými podmienkami miesta vyzdvihnutia a miesta kam je strom prenesený (čím je zmena väčšia tým je riziko pre strom väčšie)
starostlivosti o strom po vyzdvihnutí
Náradie na vyzdvihovanie stromov
Správny bonsai nadšenec má vhodné náradie. Silnú lopatu s ostrým okrajom, nožnice s dlhými rukoväťami, záhradné nožnice, silný krompáč a skladaciu pílku. Občas je potrebné ťažšie náradie – kladka, motorová píla a pod.
Na stromy nájdené na veľkých skalách alebo v skalných stenách je potrebné lezecké náčinie. Lano s dĺžkou aspoň 25 m je tiež vhodné. Stromy s ním je možné spustiť zo stien a občas je nutné ho použiť na istenie pri práci v nebezpečnom teréne. Ďalej sú potrebné veľké plastové vrecia a väčšie množstvo mokrých handier na obalenie koreňového balu.
Batoh s hliníkovým rámom pomocou ktorého je možné transportovať väčšie stromy je na dlhších cestách nevyhnutnosťou. Existujú špeciálne zariadenia používané poľovníkmi ktoré im umožňujú transportovať väčšie množstvo koristi v ťažkom teréne. Tieto je možné použiť pre veľké stromy. Bežný veľký batoh bude stačiť na nosenie náradia ale obvykle bude primalý na transport stromu. Niekoľko fliaš vody alebo veľká bandaska sú potrebné pre kopáčov ale často aj pre strom. Rovnako priniesť si so sebou fotoaparát je dobrý nápad. Zberatelia často prechádzajú cez oblasti zriedkavo navštevované inými ľuďmi. Malá nehoda ktorá môže byť za bežných okolností neškodná sa môže v takýchto oblastiach premeniť na tragédiu. Z tohto dôvodu je dobré mať so sebou materiál pre poskytnutie prvej pomoci. Majte so sebou mobilný telefón s číslami na núdzové linky. Ak ste v skupine buďte všetci vybavený mobilnými telefónmi alebo vysielačkami.
Pri pohľade na zoznam s potrebným náradím je pochopiteľné, že mnoho ľudí najprv hľadá cestu pre svoje auto a až potom hľadajú vhodný strom. Ale nenechajte sa zatiaľ odradiť.
Expert je ten čo nájde, nie ten čo hľadá
Ktokoľvek idúci do lesa s predstavou že nájde hotový strom okamžite použiteľný ako bonsai bude veľmi sklamaný. S veľmi zriedkavými výnimkami nie je možné nájsť stromy ktoré budú prenesené priamo do misky a klasifikované ako bonsai. Najčastejšie je možné nájsť dobrý počiatočný materiál , to je materiál s viac alebo menej vhodným zaujímavým tvarom ktorý ponúka dobrý počiatočný bod pre skúseného bonsai nadšenca. Po pravde, najobávanejšie a komplikované stromy sú veľmi často najlepšie. Z tohto dôvodu iba nadšenec s niekoľkoročnými skúsenosťami bude schopný nájsť ozaj výborný materiál, pretože bude schopný na mieste vidieť základný tvar a bude vedieť ako sa rozhodnúť či strom bude možné použiť alebo nie.
Expert je ten čo nájde, nie ten čo hľadá. To znamená, že je malá šanca uspieť ak idete do lesa s tým, že chcete nájsť pre-bonsai borovicu ktorá bude ideálna pre „priamo vzpriamený“ bonsai a pritom míňate všetky listnaté dreviny, prípadne aj borovice, ktoré je možné použiť pre iné formy bonsai.
Existujú ľudia ktorý idúc do lesa na hríby vždy ich nájdu viac ako zvyšok skupiny. Existujú rybári ktorý stále chytia viac rýb ako ich spoločníci. Tak isto existujú bonsai nadšenci ktorý nájdu viac dobrých stromov ako celý zvyšok skupiny. Čo majú títo ľudia spoločné? Poznajú tajomstvo alebo niekoľko tajomstiev ktoré poznajú aj iný, ale šťastie aby ste mali takýchto ľudí ako inštruktorov je malá. Potom ako môžete odhaliť niektoré z tých tajomstiev. Samozrejme si každý myslí, že tajomstvo je v tom poznať správne miesto. Ale nie je to tak, tajomstvo je v rozoznaní vodítok ktoré vyzerá nasledovne:
Bonsai nadšenec prechádza lesom a v jednom momente nachádza strom ktorý spĺňa všetky predpoklady na to aby z neho bol dobrý bonsai. Vhodné miesto bolo teda nájdené, to zanemená že ak tam bol jeden môžu tam byť aj ďalšie.
Nie je to otázka toho poznať špeciálne dobré miesto, ale je to o tom zakaždým nájsť dobré miesto aj v takých oblastiach kde ste predtým nikdy neboli. Ak idete hľadať na druhé miesto a opäť náhodou nájdete ďalší pre-bonsai ... nuž, môžete si začať robiť svoje závery.
Čo majú obe miesta spoločné? Čo je dôvodom, že stromy sú malé na oboch miestach?
Napríklad, ak je to tak že obe miesta sú blízko oblasti pastviny divokej zveri, kam chodieva srnčia zver v zime obhrýzať výhonky malých bukov tak ste našli vodítko. Z toho pre vás vyplýva ďalej, že budete mať možno znova šťastie ak pôjdete na miesta kde sa pasie dobytok.
Ktokoľvek potom opakovane bude mať potešenie z takéhoto úspechu zistí, že existuje celá séria takýchto vodítok ktoré zmenšujú priestor na hľadanie. Získajte viac vedomostí o stromoch, začnite s nimi viesť dialóg, snažte sa ich lepšie pochopiť a potom nájdete viac a viac vhodných rastlín, na ktorých môžete pracovať a pretvoriť ich na bonsai.
Kde začať s hľadaním?
Začnite na miestach na ktoré máte povolenie alebo ho aspoň viete získať. Nemá zmysel hľadať a nájsť najlepší pre-bonsai v prírodnej rezervácii ak je tam vykopávanie zakázané.
Kde sú teda najlepšie miesta?
Všeobecne sa dá povedať, že v miestach ktoré sa dajú považovať za extrémne. To sú miesta ktoré ponúkajú rastlinám minimum zdrojov na prežitie. Ak sa strom nachádza na mieste kde je málo potrebných zdrojov na prežitie, ale zároveň príliš veľa na neprežitie stromu, potom strom ostane malý, bude rásť kompaktne a mať zaujímavý tvar. Miesto, ktoré môžeme nazvať extrémnym sa bude líšiť v závislosti od druhu stromu. Napríklad borovica dobre rastie aj v prakticky čistom piesku, zatiaľ čo rovnaká pôda spôsobuje napríklad buku obrovské problémy. Z toho vyplýva, že buk ktorý by náhodou rástol v čistom piesku by mohol byť vhodným materiálom. Pre borovicu musí byť súbor ťažkých podmienok, ako napríklad veľmi exponované miesto na veľmi strmom svahu v praskline skaly.
Vyššie položené miesta vo všeobecnosti ponúkajú viac možností na úspech. Ale existuje veľké množstvo skládok hlušiny, kameňolomov, násypov, močiarov, terénnych zlomov so strmými stenami, brehy potokov, skalnatý terén, veľké skaly pokryté vegetáciou, alebo pobrežné oblasti. Hlavný problém u stromov vyzdvihnutých z takýchto oblastí je to, že sú často veľmi slabé. Z toho vyplýva, že ich šanca na prežite sú hneď od začiatku veľmi malé.
Existujú ale miesta ktoré sú oveľa vhodnejšie z pohľadu možného prežitia vyzdvihnutého stromu, miesta ktoré sú veľmi vhodné pre daný strom ale kde sa z nejakého dôvodu raz za sezónu strom nemôže prirodzene rozvíjať. To môže byť napríklad popri cestách kde je vegetácia pravidelne redukovaná, pastviny kde zver obhrýza mladé výhonky alebo konáre stromov, alebo dokonca dochádza k zlomeniu kmeňov mladých stromov. Miesta na ktorých farmári pravidelne odstraňujú porast, okraje lesov kde srnčia zver obhrýza nové výhonky stromov na jar a obnovené výhonky počas zimy, svahy po lavínach kde dochádza k opakovanému poškodeniu, ale bez toho aby došlo k úplnému úhynu stromov, vojenské tréningové priestory kde dochádza k pravidelnému poškodeniu stromov a nie k ich úplnému zabitiu.
Všetky tieto miesta s výnimkou lavínových svahov majú niekoľko výhod. Vo väčšine prípadov je možné získať povolenie na vykopanie stromu z toho dôvodu že je z etického hľadiska prípustné vyzdvihnúť strom ktorý ak by ostal na mieste tak by trpel alebo neprežil. Z dôvodu že tieto stromy rastú často v dobrej pôde a sú relatívne mladé majú dobrý a bohatý koreňový bal ktorý je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim ich prežitie po vykopaní. Neskúsený nadšenec je zvyčajne toho názoru že najlepšie stromy je možné nájsť v nedostupných a skrytých miestach. Mýli sa. Človek so svojimi strojmi a zvieratá sú najlepšími tvorcami materiálu pre bonsai. Najlepšie stromy sú nachádzané popri cestách, dokonca v mestách. Fantastické rastliny sa dajú nájsť na miestach kde sa roky strihal živý plot, na miestach kde niekto vyrezal nejaké rastliny v záhrade. Na miestach kde pred rokmi bol chovaný dobytok, na miestach kde niekto roky pestoval stromy v nádobách, na cintorínoch kde boli kríky udržiavané malé. Logicky, nie vždy je možné získať povolenie na vykopanie takýchto stromov, ale nič nestratíte ak sa opýtate.
Najlepšie obdobie na hľadanie stromov je počas obdobia kedy ich nie je možné vyzdvihnúť. A to z toho dôvodu, že nebude v okamžitom pokušení vyzdvihnúť prvý strom ktorý nájdete. Vhodný čas pre vyzdvihnutie stromu s tým aby mal šancu na prežitie je krátke obdobie v jeseni a niekoľko týždňov v jari. Takže máte veľa času si počas výletov urobiť výber.
Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť II. (Autor: Walter Pall)
V tomto príspevku je preklad druhého dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - www.bonsai4me.com, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.
Odhadnutie kvality stromu
Rastlina z voľnej prírody s potenciálom stať sa bonsai ma malú hodnotu ak si nie ste istý, že strom po vyzdvihnutí prežije. Aby ste boli schopný odhadnúť či je strom schopný prežiť vykopanie a premiestnenie je potrebné preveriť koreňovú sústavu. Tiež musíte vedieť o aký strom sa jedná a aká bude je ho možná reakcia. Koreňová sústava by mala byť kompaktná natoľko, aby bolo možné strom vykopať s dostatočne veľkým koreňovým balom. Smutné je, že často to možné nie je.
Navyše pred samotným vykopaním stromu je dobré dôkladne si preveriť či strom má po natvarovaní potenciál stať sa atraktívnym bonsai. Kľúčovými elementami sú hrubé povrchové korene, nebari a najnižšia časť kmeňa. Ak tieto časti stromu nie sú atraktívne pred vykopaním tak pravdepodobne nikdy atraktívne nebudú. Zvyčajne je možné všetko ostatné na strome nejako vyriešiť.
Má kmeň stromu správnu hrúbku potrebnú pre finálnu výšku natvarovaného bonsai v súlade s pozíciou vetiev? Ak je kmeň veľmi tenký, je lepšie strom nechať tam kde je. Prípadne je možné nevyzdvihnutému stromu zostrihať korunu aby mohol nadobudnúť vhodnejšie proporcie za pár rokov. Má kmeň stromu pohyb ktorý je možné použiť a budí strom dojem staroby? Má strom nízko položené živé vetvy z ktorých sa prípadne vytvorí nový vrchol?
Borievka s vekom presahujúcim 500 rokov vyzdvihnutá autorom v horách Rocky Mountain, a ten istý strom po 8 rokoch od vyzdvihnutia.
V miestach s extrémne ťažkými životnými podmienkami pre stromy je vedľa živých stromov množstvo odumretých. Ak sa vyberiete hľadať stromy na jar alebo na jeseň je možné, že pre Vás nebude možné na prvý pohľad rozoznať či je strom živý alebo odumretý, zvlášť to platí o listnatých stromoch. Odpoveď na túto otázku by mala byť jasná pri skontrolovaní pukov. Ale v prípade, že ani to nestačí tak skúste nechtom škriabnuť do kôry stromu či je pod kôrou zelený.
Stromy rastúce v prasklinách skál alebo na plochých skalách veľmi často vytvárajú kompaktný koreňový bal a v mnohých prípadoch vďaka nedostatku živín a vody majú zaujímavý tvar. Veľmi často takéto stromy je možné vyzdvihnúť okamžite s kvalitným koreňovým balom. Ak máte veľké šťastie a strom sa dá uvoľniť z miesta veľmi ľahko môžete risknúť vyzdvihnúť strom aj mimo obvykle odporúčanej sezóny.
Ďalšie miesta na ktorých stromy vytvárajú kompaktný koreňový bal sú vlhké oblasti. Tieto miesta nemusia byť nevyhnutne vlhké počas celého roka a na celej ploche. V močiarovitých pôdach môžu vzniknúť v letných mesiacoch tenké ostrovy suchej pôdy. Na takých to miestach v Strednej Európe, v Škandinávii a na Sibíri rastú Borovica lesná (Pinus sylvestris), Borovica kosodrevina (Pinus mugo montana) a Breza ( Betula pubescens). Tieto stromy môžu rásť len počas relatívne krátkeho obdobia v týždňoch keď je vrstva zeminy suchá a preniká do nej vzduch. Z tohto dôvodu tieto stromy rastú relatívne málo do výšky a zvyčajne majú kôru s veľkou dávkou charakteru. Tieto stromy majú kompaktný koreňový systém a môžu byť vyzdvihnuté z pôdy ostrou lopatou bez straty veľkého množstva koreňov a s vysokou pravdepodobnosťou prežitia. Pre stromy rastúce v piesčitej alebo štrkovitej pôde platí úplný opak. Často priťahujú pozornosť pre svoju krásu ale vo všeobecnosti je veľmi komplikované ich úspešne vyzdvihnúť. Aj mladé stromy v takýchto pôdach zapúšťajú korene mnoho metrov do hĺbky v snahe zabezpečiť rastline výživu a vodu a je nemožné ich vykopať bez toho aby nedošlo k zničeniu nenahraditeľných vlásočnicových koreňov. V takýchto prípadoch ani neuvažujte o vykopávaní stromu a to ani na skúšku. Je oveľa rozumnejšie hľadať spôsoby ako urobiť koreňový bal a korunu kompaktnejšími priamo na mieste.
Koreňový bal je možné vylepšiť vykopaním hlbokej škáry okolo stromu. Na jej vykopanie použite lopatu s ostrými hranami, pretože čisté rezy na koreňoch lepšie stimulujú rast nových vlásočnicových koreňov. Ak je zemina veľmi kamenistá je možné škáru vykopať s pomocou krompáča. Je dôležité zachovať korene natoľko nepoškodené a dostatočne veľké aby to stromu umožnilo bezproblémové prežitie. Preseknutie koreňov umožňuje vznik mnohých nových koreňov a zvlášť nových vlásočnicových koreňov z koncov starých. Tento proces je podobný ako strihanie konárov stromu, ktoré stimuluje strom k tvorbe nových pukov na starom dreve.
Z dôvodu redukcie koreňovej sústavy sa odporúča proporčne zredukovať aj nadzemnú časť rastliny, korunu. Aby ste to urobili správne musíte vedieť aká bude reakcia daného stromu na tento zásah. Listnaté stromy majú na takýto zásah úplne inú reakciu ako ihličnany. Listnatý strom zvyčajne naraší na starom dreve ak dôjde k rozsiahlej redukcii koruny. To isté je možné povedať o ich koreňoch.
Ale s ihličnanmi je to oveľa zložitejšie. Nevedia narašiť tak jednoducho na staršom dreve, zvlášť ak na ňom neostalo žiadne ihličie a tak sa stom nedokáže ďalej zásobovať živinami. To znamená, že ak na ihličnane prevediete intenzívnu redukciu koruny (ktorá by bola pri listnatom strome bezproblémová a dokonca by strom udržala zdravý) môže uhynúť. Z tohto dôvodu sa neodporúča prerezávať ihličnan ak jeho koreňová sústava bola výrazne zredukovaná. Až keď dôjde k obnoveniu síl stromu potom môže byť prestrihávaný krok za krokom, podľa potrieb budúceho rozvoja stromu ako bonsai. Preto nedáva zmysel pokúšať sa vytvoriť „rovnováhu“ medzi korunou a koreňmi, ako je to často odporúčané. Strom sám najlepšie vie čo má urobiť. Dokonca aj japonský zberatelia mali rovnaké skúsenosti. Po vykopávaní borievok nechávali korunu a ihličie nedotknuté. Až rok po vykopaní redukovali prebytočné konáre.
Toto je borovica kosodrevina s veľkým potenciálom. Na nešťastie rastie v lese vo veľmi kamenistej a piesčitej pôde. Bolo by extrémne zložité vykopať ho okamžite s dostatočným množstvom koreňov. V tomto prípade je kľúčom niekoľkoročná príprava pred vyzdvihnutím.
Po vykopaní škáry okolo stromu je logicky potrebné niečím ju vyplniť. Na tento účel je potrebné použiť dobrú zeminu ktorá bude stimulovať rast koreňov. Nižšie popísaná metóda je v podstate verziou potápania najsilnejších koreňov. Pri potápaní je zvlášť dôležité aby boli nové korene obklopené zeminou ktorá dokáže udržiavať vodu ale zároveň musí byť dostatočne priepustná aby potrebný kyslík mal prístup ku koreňom. Pôdu s podobnými vlastnosťami je veľmi ťažké nájsť na miestach kde je možné obvykle nájsť dobrý yamadori materiál. Dobré yamadori vznikajú presne pre to, že rastú v slabých pôdach. Ak chcete uvedený postup aplikovať správne bude nutné aby ste si priniesli so sebou pôdu vhodnú pre bonsai, podľa druhu rastliny ktorej sa to týka.
Dan Robinson mal v polopúštiach Rocky Mountains (USA) výborné výsledky pri vyzdvihovaní yamadori borievok a borovíc, ktoré by bolo možné považovať za nevyzdvihnuteľné. Ich korene rástli v extrémne suchých štrkových pôdach a ich korene boli príliš dlhé. Dan prerezal všetky veľké korene na jednej strane rastliny a okolo vzniknutých koncov koreňov obväzoval a upevnil nadierované plastové vrece plné pôdnej zmesi podobnej tej používanej pre potápanie rastlín. Snažil sa udržiavať vrece vlhké a po nejakom čase aplikoval rovnakú procedúru na druhej strane stromu. Po tejto procedúre mohol strom vyzdvihnúť s veľkým množstvom nových jemných koreňov a vziať domov bez obáv.
Často nachádzame stromy, ktoré si postupom času priamo pod svojou korunou vytvorili z opadaného lístia alebo ihličia vlastný kompost. V takom prípade je možné na vyplnenie vykopanej škáry okolo stromu použiť túto pôdnu zmes. Pri jej odstraňovaní spod koruny stromu postupujte veľmi opatrne. Tento proces Vám ako sekundárny efekt ponúka možnosť skontrolovať začiatok nebari. To je dôležité na odhalenie budúcich možností tvarovania yamadori. Ďalej si je treba uvedomiť že kôra a kmeň stromu schované dlhodobo pod vrstvou kompostu sa od zvyšku stromu veľmi líšia, takže je dobré ich odhaliť čo najskôr. Na to aby ste dosiahli prirodzený vzhľad najnižšej časti kmeňa je potrebné aby rastlina mala všade identickú štruktúru kôry. Kôra sa z dôvodu atmosférických vplyvov časom stáva veľmi drsnou a tie časti ktoré boli skryté pod zemou týmto vplyvom neboli vystavené. Na druhej strane musíte dbať na to aby pri tejto činnosti neostali odhalené blízko povrchu jemné korene okolo nebari. Ak z nich bola odstránená vrchná vrstva zeminy tak veľmi pravdepodobne odumrú.
Po vyplnení škáry musíte strom prerezať ale konáre nesmú byť odstraňované bez rozmyslenia. V tom čase by ste mali mať celkom jasnú predstavu o budúcom tvare stromu a odstrániť by ste mali len tie konáre o ktorých ste si istý, že nebudú potrebné pre váš dizajnový zámer. V prípade ihličnanov sa odporúča neodstraňovať konáre príliš blízko kmeňa a tak nechať dostatočne dlhý kus konára z ktorého v prípade potreby bude vyrobený jin. Na úplné odstránenie je stále dosť času v neskoršom období. V prípade borievok (Juniperus) a smrekov (Picea) robte redukciu konárov veľmi opatrne, pretože by nemali v žiadnom prípade naraz prísť o viac ako 25% koruny.
Tieto prípravy je logicky možné robiť len počas určitého obdobia počas roka. V prípade listnatých a ihličnatých stromov je najlepším obdobím začiatok jari. V období keď práve dochádza k otváraniu pukov, čo je často obdobie limitované na niekoľko dní, je to najbezpečnejšie. Presný moment závisí od druhu rastliny a do veľkej miery od klímy a mikroklímy. Všetok zvyšný čas je pre bonsai nadšenca vhodný na zoznámenie sa so stromom a na to aby sa pokúsil „myslieť ako on“.
V strednej Európe je najlepším obdobím pre vyzdvihnutie stromov od konca marca až do konca apríla. V Alpách a severnej Európe môže byť toto obdobie predĺžené do mája eventuálne do Júna. V prípade ihličnanov je najvhodnejší čas na prípravu po ukončení rastového obdobia (po vytvorení pukov pre budúci rok). Ale ako už bolo napísané presné obdobie závisí od druhu stromu a klímy. V strednej Európe je toto obdobie medzi koncom augusta a koncom septembra. V prípade niektorých druhov ako je Borievka obyčajná (Juniperus communis) a Smrek obyčajný (Picea abies) je najvhodnejšie obdobie na ich vykopanie na konci leta, preto že v priebehu jesene tieto druhy majú fázu silného rastu koreňov. Týmto spôsobom môžu oveľa lepšie prežiť obdobie studenej zimy a v jari potom majú niekoľko týždňov počas ktorých môžu pokračovať v raste pred začiatkom horúcich suchých období. To je práve ten čas kedy môžu byť vyzdvihnuté z pôdy v horách. V niektorých prípadoch je možné odporučiť vyzdvihnutie stromov v jari alebo na začiatku leta pretože v tom období môžete vidieť či sú v dobrej kondícii. Zdravé stromy môžu byť označené a vykopané na jeseň.
Niekedy pri návrate na miesto niekoľko rokov neskôr je veľmi ťažké nájsť opäť strom v ťažkom alebo skalnatom teréne. V takom prípade je dobré zapamätať si nejaký špecifický veľký kameň alebo strom ako orientačný bod. Vizuálna pamäť je v takýchto prípadoch veľkou výhodou. Prípadne nakresliť si orientačnú mapku miesta nie je luxusom. Odporúča sa prípadne použitie GPS prijímačov.
Keď bol strom pripravený je dobré ho nechať na mieste v pokoji po čo najdlhší čas medzi prípravou a vykopaním. Minimálne jednu rastovú sezónu, ešte lepšie dve až štyri sezóny. Ale bonsai nadšenec musí byť pripravený na to, že v deň keď sa rozhodne pripravovaný strom vyzdvihnúť nájde namiesto stromu len dieru v zemi. Tu je potrebné povedať, že to tvorí súčasť etiky pri zbieraní yamadori – práca iných by mala byť rešpektovaná a strom ktorý jasne nesie známky predchádzajúcej prípravy by iný nadšenec nemal vyberať z pôdy a to ani v prípade, že sa jedná o veľmi dobrý strom. Zvyčajne bývajú bonsai nadšenci čestný.
Niekedy je možné nájsť výborný strom ale je jasné, že nebude možné ho bezpečne vyzdvihnúť. V takých prípadoch je dobré zvážiť možnosť vzdušného potápania. Funguje to napríklad v prípade borievok (Juniperus) a to aj u veľmi starých stromov.
Počas hľadania a vykopávania je dobré vziať so sebou fotoaparát. Fotografia miesta vykopávania bude na nezaplatenie ak bude strom o 10 rokov vo vašej zbierke. Rovnako môže fotografia stromu rozšíriť vašu zbierku ak samotný strom nie je možné vykopať.
Vykopanie stromu
Ak bol strom pred časom dobre pripravený alebo prirodzene disponuje dobrým koreňovým balom tak nastane čas kedy bude vykopaný a vyzdvihnutý z pôdy ak z neho raz má byť jedného dňa bonsai. V takom prípade je nevyhnutné aby zvolený čas bol ten správny. Keď ten čas nastal tak skúsený bonsai nadšenec má pripravený jeden alebo viac veľkých kontajnerov, s dierami prikrytými mriežkou, namiešanú vhodnú zmes zeminy s dobrou drenážnou schopnosťou a má v krátkosti povedané pripravené celé pracovisko.
Ak to nebolo urobené doteraz tak je čas na odstránenie všetkých konárov ktoré určite nebudete potrebovať pri tvarovaní nového bonsai. Ak to nebolo urobené a zatiaľ v tom nemáte jasno čo so stromom zvažujete urobiť, tak je dobré sa na chvíľu zastaviť a dobre si to premyslieť.
Šanca na prežitie stromu po jeho vykopaní a prenesení sa zvyšuje ak tesne pred jeho vyzdvihnutím padal silný dážď. To znamená, že strom absorboval veľké množstvo vody a to mu umožní lepšie zvládnuť šok. Samozrejme to neznamená, že v deň keď idete realizovať samotnú operáciu musia z oblohy padať fúriky.
Počas nasledujúcich týždňov bude dobré aby bola mierna klíma priestoru kde budete mať vykopané stromy umiestnené. Vysoké teploty vzduchu bez dažďa sú pre väčšinu stromov ako jed, a to aj vrátane stromov ktoré boli vyzdvihnuté dávnejšie. Ak je na povrchu koreňového balu zemina, buriny, kamene alebo niečo iné odstraňovať by ste to mali veľmi opatrne.
Pomocou lopaty s ostrými hranami pokúste vybrať čo najväčší koreňový bal. Ak je koreňový systém vo veľmi kamenistej pôde pracujte s krompáčom ale veľmi opatrne. Koreňový bal by mal mať priemer najmenej 7 až 8 násobku priemeru kmeňa stromu. To znamená, že ak má strom napríklad priemer kmeňa 5cm potrebujete si označiť kruh s priemerom najmenej 35 cm. Hĺbka záleží od terénu a od druhu stromu. Z opatrnosti a v prípade nejasností je lepšie kopať čo najhlbšie, avšak približne do hĺbky trojnásobku priemeru kmeňa stromu. Nebolo by to po prvý krát čo by sa po začatí kopania prišlo na to, že hlavné korene išli oveľa hlbšie ako sa očakávalo. Čo sa zadali byť korene nášho stromu sa ukázali byť korene blízko rastúceho kríka.
Odporúča sa skontrolovať polohu koreňov pred vybratím stromu zo zeme. Aby ste to urobili očistite najnižšiu časť kmeňa, strom pevne uchopte a opatrne s ním hýbte. S troškou skúseností je takýmto spôsobom možné určiť ktorým smerom rastú hlavné korene stromu. Na vlhkých stanovištiach to je zvyčajne tým smerom kde sa im dostáva najviac slnka, na suchých tým smerom kde sa nachádza tienisté miesto. Mnoho krát je nevyhnutné odstrániť bočnú časť koreňového systému ak majú hlavné korene tendenciu rásť v jednom smere. Rovnako sa stáva že objavené korene sú tak hrubé, že ich nie je možné čisto prerušiť len lopatou. Pre takéto prípady je dobré mať po ruke masívne nožnice na konáre schopné urobiť čistý rez na konároch alebo koreňoch s hrúbkou až 6 cm.
Prevážna väčšina stromov má hlavný koreň ktorý preniká zeminou zvislo dolu, takmer presne pod kmeňom. Je nevyhnutné tento koreň prerušiť veľmi opatrne aj keď je to často komplikované. Aby ste to dosiahli použite lopatu zboku z dostatočnej vzdialenosti na dostatočnej úrovni pod stromom. Ak to nie je možné rovnako použite nožnice. V prípade veľmi veľkých stromov je niekedy nevyhnutné vyzdvihnúť ich s pomocou kladkostroja pripevneného o iný strom. V každom prípade takéto operácie je potrebné vykonávať veľmi opatrne aby nedošlo k poškodeniu menších koreňov. Nie je tak dôležité aby koreňový systém ostal čo najmenej dotknutý, ako si často mnohý myslia.
Napokon je veľmi časté, že pri konečnom vyzdvihnutí stromu zo zeme sa koreňový bal rozpadne. Je oveľa dôležitejšie zachovať čo najväčšie množstvo jemných koreňov. Ja som mal často dobré skúsenosti s otrasením zeminy z koreňov opatrným spôsobom okamžite po vyzdvihnutí stromu z pôdy. Je samozrejmé, že musíte mať na pamäti to aby si strom zachoval dostatok jemnej pôdy na to aby si vedel udržať svoju mycorrhizu.
Ak je to možné nemali by ste sa snažiť strom vytiahnuť von z diery ťahaním smerom hore. Lepšie je pokúsiť sa ho ťahať von jedným smerom nabok tak, že na miesto kam ho budete ťahať si podložíte handru a strom sa budete snažiť koreňmi prevaliť na ňu. Potom by mohlo byť možné handru popod strom z opačnej strany pretiahnuť a obaliť ju okolo koreňov a previazať. Potom môžete pokračovať vo vyťahovaní stromu. Samozrejme v prípade, že strom má kompaktný koreňový bal môžete ho priamo vytiahnuť hore z diery a potom ho obaliť.
Stredné a malé stromy sa môžu vložiť do plastových vriec. Pre veľké stromy budú pravdepodobne najlepšie veľké vrecia na odpadky pretože sa dajú veľmi dobre uzavrieť a vedia vo vnútri udržať vlhkosť po dlhú dobu. Ak chcete veci urobiť ozaj správne je dobré si priniesť mach, ktorý sa upevní okolo koreňov aj keď je možné ho nahradiť mokrými novinami.
Niekdy sa vám podarí nájsť dobrý strom, ale nie je možné ho transportovať ihneď. Obalením koreňového balu do vlhkého machu a umiestnení v tieni je možné takto strom nechať na mieste aj niekoľko dní bez akýchkoľvek problémov. V každom prípade je dôležité aby počas často komplikovaného a dlhého transportu stromu k autu nedošlo k poškodeniu alebo vyschnutiu jemných koreňov. V niektorých prípadoch dochádza k drobeniu balu a tým k poškodeniu drobných koreňov z dôvodu otrasov. Z tohto dôvodu sa v mnohých prípadoch odporúča veľmi opatrne odstrániť pôdu z koreňov pred samotným transportom. Avšak tomuto je nutné sa v maximálnej možnej miere vyhnúť v prípade borievok (Juniperus) a borovíc (Pinus), pretože tieto druhy rastlín do veľkej miery závisia od pôvodnej pôdy kde boli nájdené s vlastnou vhodnou mycorrhizou. Ak cesta, po ktorej musíte strom preniesť je veľmi dlhá je potrebné si so sebou vziať dostatok vody.
Vo všeobecnosti platí, že stromy ktoré nájdete sú oveľa väčšie a objemnejšie ako by ste si želali. Ak ich sadíte odporúča sa ich prerezať vo väčšej alebo menšej miere. Ak to urobíte pred samotným transportom na mieste celú operáciu si tým zjednodušíte.
Keď už je strom vonku zo zeme tak je oveľa jednoduchšie skontrolovať či bolo odstránené všetko čo nebudete potrebovať. Na strome teraz môžete vidieť lepšie detaily (vrátane začiatku koreňového balu) a je oveľa jednoduchšie urobiť si prehľad o možnostiach budúceho tvarovania. Skúsený bonsai nadšenec si určí už namieste základný tvar a odstráni všetko čo do tohto zámeru nezapadá. Budte ale veľmi opatrný v prípade ihličnanov. Borovice, smreky a v menšej miere aj smrekovce a borievky veľmi trpia ak sú prestrihané príliš. Ich metabolizmus bude veľmi zmätený a budú mať obrovské problémy pri ďalšom vývoji alebo môžu dokonca uhynúť aj napriek kvalitnému koreňovému balu. Nadmerne objemnú korunu môžete stiahnuť lanom alebo lepiacou páskou.
Najlepšie výsledky sa dosahujú v prípade stromov ktoré nemuseli byť vykopané, to znamená, že rástli v nejakej praskline skaly alebo na skale a iba boli vytiahnuté. Možno aj v takých to prípadoch je občas potrebné odstrániť nejaký koreň nožnicami alebo pílkou. Tieto kvázi-bonsai, ktoré museli prežiť väčšinu svojho života s minimálnym miestom pre korene môžu byť zasadené priamo do misky a už po prvej sezóne je možné začať s ich tvarovaním.
Ak máte to šťastie že viete kde môžu byť stromy vyzdvihnuté zo skaly choďte vybavený potrebným náradím. Je veľmi užitočné mať so sebou veľký krompáč. Rovnako sa môže zísť sekáč a ťažké kladivo. Možno v takom teréne bude musieť použiť kladku. Špeciálna pásová píla ktorú je možné obtočiť okolo koreňa tak, že sa bude dať odrezať aj v ťažkej pozícii sa môže v istých prípadoch hodiť.
Táto veľká Borovica kosodrevina (Pinus mugo) sedí priamo na vrchu veľkého balvana.
Toto je veľmi dobrá situácia pre výborný materiál s vysokými šancami na prežitie.
Malo by byť možné vyzdvihnúť takýto strom s rozumným koreňovým balom. Ale na tomto obrázku je vidieť že pre niektoré zvlášť veľké stromy je potrebná zvlášť veľká námaha.
Po prerezaní koreňov stromu a zriedení koruny je použitá kladka na vytiahnutie stromu.
Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť III. (Autor: Walter Pall)
V tomto príspevku je preklad tretieho dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - http://www.bonsai4me.com/, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.
Sadenie
Čerstvo vykopaný strom by mal byť prevezený a mala by mu byť poskytnutá patričná starostlivosť čo najskôr ako je to možné. Z tohto dôvodu nemá zmysel premeniť dovolenku na druh safari kde sa lovia stromy, pretože stromy vybrané zo zeme, ktoré nedostanú vhodnú starostlivosť veľmi pravdepodobne neprežijú ani pobyt v kufri auta.
Najlepšia vec ktorú môžete urobiť hneď po príchode domov je vložiť strom do veľkej nádoby s dažďovou vodou. Na ďalší deň bude strom veľmi mokrý a bonsai nadšenec bude mať po prenose stromu obnovené sily a bude plný chuti do práce.
Skúsený zberateľ bonsai je už pred príchodom domov rozhodnutý o tom čo bude so stromom ďalej robiť. Pre väčšinu stromov je najlepším riešením zasadiť ich do dreveného boxu ktorý bude plniť funkciu kvetináča ktorý umožní stromu sa pozviechať z traumatického zaobchádzania ktoré musel podstúpiť.
Preto je dobré zabezpečiť:
dobrú prístupnosť nádoby so zasadeným stromom pre jeho zavlažovanie
pôdnu zmes ktorú použijete musí byť priepustná a schopná udržiavať vlhkosť. Preto by sa mala obsahovať hrubší piesok a rašelinu. Namiesto rašeliny je možné použiť humus z kôry. V podstate by ste mali pripraviť pôdnu zmes akú používate pre pestovanie bonsai s obsahom hrubšieho piesku, rašeliny a kompostu. Zloženie by malo byť o niečo hrubšie ako by bola zmes na samotné pestovanie stromu vo fáze tvarovania na zabezpečenie dobrej drenáže zmesi na zabránenie hniloby koreňov.
Miesto by malo byť chránené pred vetrom. Plot by bol ideálny, niečo ako prútený rošt je tiež vhodné. Umiestnenie ochrany je potrebné zo smeru prevládajúcich vetrov.
Takto chránený strom je dobre umiestniť do tieňa alebo polotieňa na zabezpečenie jeho úplnej ochrany pred poveternostnými vplyvmi.
Pred samotným zasadením stromu využite poslednú možnosť na analýzu koreňového balu. Všetky korene, ktoré sú zreteľne odumreté musia byť odstránené. Živé korene ktoré sú tenké a dlhé je potrebné stále ponechať aj keby bolo potrebné niekoľkokrát ich omotať okolo balu. Tieto korene budú vyživovať strom a zabezpečia jeho prežitie. Rany na koreňoch ktoré nie sú čisté a korene ktoré sú odlomené musia byť ošetrené pristrihnutím ešte raz ostrými nožnicami, pretože čistý rez oveľa lepšie zabezpečí rast nových koreňov a vytvorenie kalusu. Rez na koreni musí stále smerovať dole. Nikdy neviete či táto časť koreňa nebude niekedy na povrchu keď bude strom v miske. Koreň s nepekným rezom by potom nevyzeral veľmi dobre. Na druhej strane aj nové korene rastúce z rany stále rastú smerom dole.
Pri práci s koreňmi nikdy nezvažujte to či sa koreňový bal zmestí do bonsai misky alebo nie, pretože to nie je hlavný problém. V prvom rade musíte zabezpečiť prežitie stromu a na to aby ste to dosiahli tak koreňový bal bude príliš veľký pre väčšinu misiek. Na výraznejšiu redukciu koreňového systému bude dosť času po dvoch sezónach v drevenom boxe. Často je aj potom dobré strom opäť zasadiť do rovnakej nádoby a nechať ho tam rásť ďalšie 1-2 roky pred orezaním koreňov na takú veľkosť aby sa vošli do finálnej misky. Neodstraňujte hrubé korene pretože tieto budú mať svoju dôležitú úlohu pre strom korešpondujúc s ich hrúbkou. Je stále lepšie myslieť na metódu redukcie koreňov ako na súčasť tvarovania stromu. Stále je možnosť použiť metódu potápania na tvorbu nových koreňov.
Nick Lenz, ktorý sa venuje mnoho rokov práci so stromami z voľnej prírody z oblasti východu Spojených štátov si myslí, že u viac ako 50% vykopaných stromov ktoré uhynú nie je dôvodom slabý koreňový bal, ale hlavne to, že ste si spolu so stromom priniesli z lesa aj jeho parazitov.
Strom ktorý bol oslabený samotným prenesením nie je schopný dostatočne mobilizovať svoju prirodzenú obranyschopnosť. Takže ako prevenciu odporúča čerstvo vykopaný strom ošetriť insekticídmi a fungicídmi. Dokonca používa metódu, pri ktorej celý strom zabalí do veľkého plastového vreca, takže vzduch v ňom ostane kontaminovaný fungicídmi a insekticídmi a zabije aj toho posledného parazita. Stromy takýmto spôsobom ošetruje priamo namieste kde boli vykopané, takže parazity nemôžu nakaziť celú zbierku bonsai, keď si strom prinesiete domov.
Pri sadení stromu do boxu v pôde vytvorte otvor väčší ako je samotný koreňový bal. Strom umiestnite do stredu, ak je to potrebné, za pomoci ďalšej osoby. Ak je strom príliš veľký, alebo z dôvodu tvaru koreňového balu je jasné, že strom nebude veľmi stabilný, tak ešte pred zasypaním stromu do boxu vložte silnú tyč, ku ktorej je možné strom následne upevniť.
Pôda sa následne nasype na samotný otvor. Nikdy by sa nemala následne utláčať, pretože to by mohlo brániť prieniku vzduchu ku koreňom a rovnako by to mohlo spôsobiť polámanie menších korienkov. Následne musí byť koreňový bal poriadne namočený. To znamená, že musí byť poliaty zvlášť intenzívne tak, aby sa pôda dostala medzi korene a zaistila dobre pozíciu stromu. Rovnako teraz je možné pri zalievaní použiť rastový preparát ako je vitamín B2 alebo Super Thrive.
Niektorý autori (napr. Peter Adams) hovoria, že pred samotným zasadením stromu nechajú jeho koreňový bal namočený vo vode s obsahom rastových hormónov. Nič sa nestane ak na začiatku je úroveň zeminy vyššia pri kmeni stromu ako vo zvyšku boxu. Neskôr sa to vyrovná.
Ak je drevený box so stromom na plnom slnku tak je možné korunu zatieniť sieťou ktorú je možné dostať v rôznych hustotách v záhradníctvach. Tieto siete chránia strom pred preschnutím, pretože často odrazia až 50% slnečného žiarenia. Navyše tieto siete umožnia stromu vytvoriť si vlhkú mikroklímu ktorá mu bude veľmi osožná v priebehu prvých týždňov. Strom je tiež možné postriekať sprejom zabraňujúcim odparovaniu, ako sa to robí v skleníkoch keď sa presádzajú vzácne ihličnany. Tieto látky znižujúce odpar sú roztoky látok vo vode, ktoré sa nanášajú na ihličie rozprašovačom. Tieto látky vytvárajú jemnú vrstvu vosku ktorý nie je nepriepustný, ale redukuje odparovanie dosť výrazne, v závislosti od koncentrácie. Samotný film je odolný voči dažďu, ale zmizne sám po niekoľkých týždňoch.
Ako už bolo povedané nádoba môže byť drevený box ale aj veľká plastová miska, plastové vedro alebo extra veľká bonsai miska ak máte zvyšnú (čo nie je často). Logicky, všetky tieto nádoby musia mať minimálne jeden, najlepšie však niekoľko drenážnych otvorov. Niektorý profesionáli trvajú na tom, že pred použitím je potrebné mať substrát sterilizovaný.
Koreňový bal nemá byť upravený na veľkosť nádoby ale nádobu je potrebné zvoliť tak aby sa do nej koreňový bal vošiel. Najlepšie je ak strom s balom presne sedí na veľkosť nádoby. Nie je dobré ak je nádoba príliš veľká, pretože to umožní akumulovať príliš veľké množstvo vlhkosti v pôde a to môže spôsobiť hnilobu koreňov. Nádoba musí byť dosť silná na to aby dobre niesla zaťaženie stromom, často veľkým a ťažkým stromom spolu s pôdou. Je treba mať tiež na pamäti, že takmer určite bude potrebné v najbližších mesiacoch s celou vecou hýbať, takže pre nádoby s veľmi veľkými stromami je dobré mať držadlá.
Ako už bolo povedané pôdna zmes ktorú použijete by mala byť o niečo priepustnejšia ako zmes následne použitá keď zo stromu bude bonsai. Dobré výsledky boli dosiahnuté so zmesou 40% hrubého piesku, 30% akadamy a 30%kompostovaného humusu z kôry. Pemza sa osvedčila ako veľmi efektívna pôda na dno veľkých nádob. Má vlastnosti podobné ako akadama alebo lávové granule ale je ľahšia. Mnoho bonsaistov sa bránia použitiu starej pôdy z dôvodu obáv z baktérií a zbytkov hnojiva. Aj napriek tomu sa ale odporúča pridať pôdu od nejakých zdravých stromov z dôvodu pridania mycorrhizy.
Okamžite po zasadení stromu je potrebné pôdu poriadne zaliať. Neskôr je potrebné pôdu udržiavať len relatívne vlhkú aby sa stimuloval rast koreňov. Na druhej strane je potrebné korunu rosiť denne vodou aby sa udržala stála vlhká. V žiadnom prípade sa nesmie používať žiadne hnojivo pred tým ako strom javí jasné známky rastu.
Nádoba by mala byť umiestnená na tienistom mieste, ak je to možné mimo miest kde je prievan. Na takom mieste musí ostať kým nezačne javiť jasné známky rastu. Potom je možné rastlinu umiestniť do polotieňa a následne na plné slnko. Je dôležité strom hneď po vykopaní chrániť pred mrazom a vysušujúcich vetrov. Aby ste to dosiahli je možné strom držať v chladnom skleníku počas prvého roka. U veľmi cenných stromov je dokonca možné inštalovať na dno nádoby vyhrievací systém. Takýto systém je možné nájsť v obchodoch špecializujúcich sa na zariadenie do skleníkov. Stáva sa, že v Japonsku inštalujú malé dýzy v dne nádoby pod korene ktoré pravidelne fúkajú teplú paru na studené korene.
Serge Clemence vyvinul metódu, pomocou ktorej sa mu podarilo uspieť s prijatím stromov aj s veľmi slabými koreňmi. Na miesto kde našiel strom si so sebou prinesie v ruksaku rašeliníkový mach. Okamžite po vykopaní stromu korene stromu omotá machom a upevní ho. Po príchode domov strom len vloží do nádoby tak ako je, aj s machom, a pôdu nasype okolo. Vraví, že jeho úspešnosť je ohromujúca. Po jednej sezóne je mach plný jemných korienkov. Aj stromy s dlhými slabými koreňmi vyzdvihnuté zo skál sa mu týmto spôsobom dobre prijímajú. S použitím tejto metódy je tiež možné stromy vysadiť do voľnej pôdy. Nick Lenz používa metódu na zlepšenie potápania smrekovcov pomocou rašeliníkového machu. Zistil pri tom že potápanie dobre funguje len so živým machom a myslí si, že je to vďaka nejakému hormónu. Logicky môže byť tento fakt výborným potvrdením úspešnosti metódy Serga Clemenca.
Počkajte aspoň jednu sezónu pred tým ako začnete tvarovať strom. Je dôležité si uvedomiť, že keď hovoríme o rastových periódach alebo sezónach nehovoríme o mesiacoch. Ak vyzdvihnete strom na jeseň a okamžite ho zasadíte do dreveného boxu, môže sa chytiť hneď tej jesene, ale na to, aby ste začali akékoľvek prípravy na tvarovanie musíte počkať do nasledujúcej jari alebo leta. Ak bol strom vyzdvihnutý na jar pravdepodobne prvé tvarovacie úlohy sa môžu začať na jeseň za predpokladu, že strom prežil leto „korunovaný úspechom“.
Počet rastových sezón od vyzdvihnutia stromu po bonsai
Táto tabuľka ukazuje čas, za ktorý je možné vykopaný strom premeniť na bonsai.
Napríklad pre starý ihličnan (viac ako 50ročný) s dobrým koreňovým balom budú potrebné 3 až 7 rastových sezón pred začiatkom tvarovania. Zatiaľ čo tvarovanie samotné môže zabrať 5 až 10 sezón. Od dňa keď bol strom nájdený do dňa keď je možné ho nazývať bonsai uplynie od 8 do 17 sezón, teda rokov. Ak korene nie sú na začiatku úplne v poriadku tak kompletný proces môže trvať 11 až 22 rastových sezón. Je jasné, že samotné tvarovanie potom pokračuje po dobu mnohých rokov.
No comments:
Post a Comment