Tradition in Bonsai - Slovakian

Tradition in bonsai
translated by Maros Belan

Mám dvojznačný vzťah k bonsajovej tradícii. Po prvé, je to základ na ktorom všetci staviame. Umenie bonsai ako ho poznáme dnes pochádza z tejto tradície. Pre mnohých je to jediná cesta k bonsai; a nie je pre nich žiadna iná cesta, iba robiť bonsai podľa tradičných postupov.  Tradícii vďačíme za to, že teraz môžeme vidieť bonsai ako jemné umenie ktoré je rozšírené po celom svete.

Ja osobne verím, že každý nadšenec bonsai  sa musí naučiť o tradíciách bonsai tak veľa ako je len možné, je to nenahraditeľné. Myslím si , že to čo sa tiež nazýva „klasickým bonsai“ je to čo skrátka a dobre ukazuje naša tradícia. Existujú tradičné, klasické formy (zvyčajne nazývané štýly) ktoré sa používajú pri tvarovaní stromov v klasickom štýle. Je to štýl tvorby ktorý smeruje k vytvoreniu ideálneho stromu, abstrakcie ktorá nám ukazuje dokonalý strom. Každý tvorca bonsai sa musí naučiť ako tvarovať stromy v tradičnom štýle a s klasickým duchom.

Okrem samotného tvarovania v klasickom štýle existujú v bonsaistike mnohé ďalšie tradície. To sú misky a spôsob sadenia, spôsob vystavovania v tokonome,  so stolíkom, s doplnkovou rastlinou a zvitkom a mnoho ďalších. V duchu ázijskej tradície je absolútne akceptovateľné a očakávané, že ďalší tvorcovia sa pokúšajú kopírovať dobre známe majstrovské dielo a všetky aspekty tradície. Každé odchýlenie od tejto cesty je otázne.

Druhou stranou mince je, že toto jednoducho nie je moja tradícia. Je to Ázijská tradícia, v prevažnej miere Japonská tradícia. Aj keď pre tradície mám ten najväčší rešpekt, tak si kladiem otázku či bonsai v našej časti sveta je o strnulom nasledovaní cudzej tradície. A ak to tak je, tak či potom je to hodné toho aby som tomu venoval svoj čas. Nuž, musím povedať že si vlastne tú otázku už nekladiem, jednoducho to odmietam akceptovať. Ja verím že ázijská tradícia môže byť použitá ako výborný počiatočný bod, a odtiaľ máme my pokračovať. Pokým sa bonsaisti Západného sveta pokúšajú kopírovať japonské vrcholné diela, bonsai vôbec nie je univerzálne umelecká forma. Kopírovanie nie je v našej západnej tradícii považované za umenie. Umelec musí byť kreatívny a to je niečo viac ako kopírovanie. My musíme nájsť naše vlastné cesty, ktoré sa raz možno stanú tradíciou. Jedným z počiatočných bodov je  spochybnenie platnosti základnej filozofie tradičného bonsai – vytvorenie ideálneho stromu. Som si dobre vedomý toho, že ak prestaneme trvať na tom, že bonsai má byť obrazom ideálneho stromu, tak to otvára dvere pre všetky formy nezmyselných a ohavných výtvorov. Tiež som si dobre vedomý toho, že toto poňatie sťažuje situáciu priemernému pestovateľovi bonsai ktorý hľadá pomoc a uistenie. Ale takýto prístup nám prinajmenšom otvára dvere a umožňuje nám tvoriť umenie a nie len kópie. No napriek tomu som presvedčený, že človek musí zachovať hlboký rešpekt voči svojim učiteľom.

Stumping Redukčný rez - Slovakian

Redukčný rez

Autor: Walter Pall

translation by Maros Belan

Ak hovoríme o rezaní stromov tak je možné vo všeobecnosti zadefinovať tri typy rezov:

1. Udržiavací rez: Toto je typ rezu ktorý musí robiť každý počas práce so stromom pravidelne. Robí sa na každom strome, aj na hotových stromoch.
2. Vývojový rez: Keď je strom vo fáze vývoja často krát potrebuje drastickejšie rezy ktoré menia a zlepšujú celkový dizajn stromu.
3. Redukčný rez: Ak sa začína pracovať na bonsai zo stromu ktorý rástol voľne v prírode je nutné urobiť jeden alebo viac radikálnych rezov aby sa zadefinoval základ budúceho tvaru stromu.

V tomto článku sa budem venovať redukčnému rezu ktoré sa tiež hovorí „seříznout na pařez“ . Je to drastické zníženie stromu ktorý už chvíľu voľne rástol. Toto je rozhodujúci zásah ktorý robí z bežného stromu budúci bonsai, alebo „materiál“. Týka sa to stromu zo škôlky, vykopaného v záhrade alebo stromu z voľnej prírody. Dokonca aj strom ktorý je pestovaný zo semienka alebo odrezku na to, aby z neho raz bol bonsai, eventuálne potrebuje aspoň raz takýto drastický rez.

Ak sa robí redukčný rez, tak bonsaista pracuje ako sochár ktorý odstraňuje z kusu skaly alebo dreva všetko čo nepotrebuje. Všetko čo po tomto kroku ostane je surovinou na vytvorenie bonsai. Po takomto reze strom necháme rásť voľne nejaký čas. Neskôr bude ďalej tvarovaný vývojovými rezmi ktoré môžu byť tiež mierne drastické. Vo fáze zjemňovania a štruktúry stromu budú prevádzané len menšie vývojové rezy a udržiavacie rezy.

Sú tri spôsoby realizovania drastického rezu aby bol výsledkom použiteľný bonsai:

1. Necháte strom narásť voľne tak, aby bol trocha vyšší ako je očakávaná výška budúceho bonsai. Potom sa vyformuje koruna. Zvyčajne existujúci vrchol je odstránený úplne a najvyššia vetva sa potiahne nahor tak, aby sa z nej vyformoval nový vrchol. To zabezpečí dobrú konicitu kmeňa v oblasti koruny. Koruna je potom tvarovaná sériou vývojových rezov aby bolo zaistené, že nestratí svoje proporcie. Ozajstným problémom pri tejto metóde je nedostatok konicity kmeňa. Táto vážna chyba sa takmer vôbec nedá odstrániť. Mnoho amatérov má takéto stromy s peknými korunami, ale chabou konicitou kmeňa vo svojej zbierke. Dúfajú, že časom po mnohých rokoch eventuálne vznikne z takého stromu dobrý bonsai. V prípade takýchto stromov je možné pokúsiť sa vytvoriť konicitu kmeňa tým, že necháte niektoré vybrané konáre rásť voľne po dlhú dobu. Tým že tieto konáre budú dodávať veľa energie spôsobia výrazné hrubnutie kmeňa a koreňov pod ich úrovňou. Neskôr je takýto konár možné úplne odstrániť a vytvoriť tak na kmeni veľkú jazvu. Takéto konáre sa nazývajú „obetovacie“ konáre. Ak nie je urobené na strome s malou konicitou nič,tak len zriedkavo sa vyvinie sama od seba.
2. Druhá metóda sa týka stromov pestovaných zo semienok alebo odrezkov. Tieto sú odrezané na strategickom mieste veľmi skoro. Línia kmeňa potom pokračuje v najvyššie položenej vetve. Takto je možné vytvoriť strom s kmeňom s ostrými uhlami, alebo aj priame ale zužujúce sa kmene pre stromy voľne vzpriamené. Je dobré si uvedomiť, že uhly na línii kmeňa stromu budú stromom počas jeho rastu skorigované a zmiernené. Čo bol na začiatku strom s niekoľkými ohybmi kmeňa sa pravdepodobne časom stane oveľa priamejším len samotným pôsobením rastového mechanizmu stromu. Táto metóda je zdĺhavá, ale efektívna. Je to profesionálna metóda používaná aj vo veľkých bonsajových škôlkach. Nevýhodou je, že stromy budú vyzerať skoro rovnako, budú rovnomerné a často trochu nudné.
3. Niekedy je možné získať výborný bonsai pomocou tretej metódy. Hľadáte v prírode stromy ktoré už hodnú chvíľu rastú a ktoré sú vhodné na drastický rez. U niektorých vykopaných stromov príroda predurčila pri ich raste to, že drastickým rezom je možné z neho dostať dobrý bonsai s dobrou konicitou kmeňa a dobrou pozíciou vetiev. Niekedy v prípade ihličnanov je možné takouto metódou drastického rezu vytvoriť takmer okamžitý bonsai. Zvyčajne je ale nutné pridať k tomu ešte ďalší dlhý vývoj a proces zjemňovania koruny. V prípade listnatých stromov to zvyčajne trvá mnoho rokov až desaťročí. Takouto metódou je ale možné často získať veľmi zaujímavé a v niektorých prípadoch výnimočné bonsai.

V princípe je možné realizovať drastický rez kmeňa na prakticky akomkoľvek mieste. Je to len otázkou toho čo chce bonsaista rezom dosiahnuť. Samozrejme, že možnosti rezu závisia aj od vlastností rastlinného druhu na ktorom rez aplikujeme. U opadavých listnatých stromov je v mnohých prípadoch možné rez realizovať aj pod úrovňou poslednej vetvy, a to aj v prípade ak nie sú vidieť žiadne puky. Ak existuje vetva v pozícii na vhodnom mieste na kmeni tak, aby v nej mohla pokračovať línia kmeňa, tak je stále potrebné zvážiť použitie tejto možnosti.

Uhol samotného rezu je dôležitý. Zvyčajne bonsaista dostáva odporúčanie realizovať rez šikmo. Šikmý rez sa používa na to, aby sa potlačil dramatický rozdiel medzi priemerom pôvodného kmeňa a nového ťahúňa. Je veľmi dôležité sa rozhodnúť o definitívnej pohľadovke pred prevedením rezu. Zvyčajne pestovateľ nechce vidieť rez z pohľadovej strany, pretože veľmi veľký rez vytvorí nepeknú jazvu alebo dutinu navždy. To bude stále priťahovať pohľad a naznačovať pozorovateľovi umelý zásah na strome. Niekedy ale pestovateľ chce použiť veľkú dutinu na strome ako súčasť dizajnu listnatého stromu. V takom prípade môže byť dutina kľudne aj z pohľadovej strany. Ihličnany sa vo väčšine prípadov navrhujú a tvarujú aj s použitím mŕtveho dreva. Takže v prípade ihličnanov drastický rez môže často byť výhodne použitý tak, aby bol v súlade s celkovým dizajnom stromu. Potom sa pohľadovka vyberie podľa nebari, línie kmeňa a pozície vetiev na strome, ak tam nejaké sú. Dodatočne sa potom pohľadovka môže mierne upraviť podľa polohy veľkého redukčného rezu.

Každopádne okamžitý diagonálny rez má vážne nevýhody. Ak prvý takýto drastický rez je urobený na strome diagonálne okamžite, tak sa často stáva, že podstatná časť kmeňa odumrie. Rez na listnatých stromoch a na tých ihličananoch kde nie je plánovaný vrcholový jin je dobré viesť horizontálne a potom je dobré strom nechať urobiť si svoju dizajnérsku robotu. Časť kmeňa odumrie, nejaké nové výhony narastú. Po niekoľkých mesiacoch alebo počas nasledujúceho vegetačného obdobia pestovateľ vidí čo urobil strom a definitívne urobí šikmý rez. V tom momente by pestovateľ mal vziať do úvahy výhony, ktoré strom vyhnal a kalus ktorý doteraz vytvoril. Táto metóda má aj ďalšiu výhodu. Strom vytvorením veľkého množstva silných výhonov generuje veľa energie a tým pomáha zavaľovať kalusom ranu oveľa rýchlejšie.

V prípade ihličnanov je oveľa jednoduchšie urobiť drastický rez a okamžite dosiahnuť dobrý výsledok na rozdiel od listnáčov. Je samozrejme veľmi dôležité uistiť sa, že po reze ostane na strome dostatok ihličia. Zvyčajne má pestovateľ tendenciu vytvoriť vrcholový jin z časti pôvodného kmeňa. V takom prípade miesto na kmeni na ktorom chcem viesť rez môže byť aj z pohľadovej strany. Strom s vrcholovým jinom by mal stále mať nejaké ďalšie mŕtve drevo v iných partiách stromu a tým zabezpečiť prirodzený vzhľad.

Výška miesta v ktorom realizujeme rez závisí od vášho cieľa a okolností. S výnimkou literátskeho štýlu sa zvyčajne od bonsai očakáva skôr hrubý kmeň v pomere k výške stromu. Je dobré vedieť aká bude budúca finálne výška bonsai. Tá samozrejme nie je taká istá ako výška rezu. Rast koruny je potrebné pridať k výške zrezaného stromu. Dobré proporcie pre bonsai sú pomer 1:6 hrúbky kmeňa k finálnej výške stromu. Preto prvý rez je možné viesť vo výške ktorá je troj až päťnásobkom hrúbky kmeňa. Pestovateľ by tomuto kroku mal venovať dostatok času a dobre si tento krok premyslieť pretože toto je najkritickejší krok pri tvarovaní stromu v jeho živote. Nákres s uvedenými rozmermi môže pri tomto kroku pomôcť. Vziať kus látky alebo papiera a prekryť časť stromu ktorá bude odstránená je dobrý krok na to, aby bolo možné odhadnúť výsledný efekt. Mimochodom, amatéri zvyčajne režú príliš vysoko. To znamená, že musia žiť so zlými proporciami stromu navždy alebo správny rez je na strome vykonaný opäť niekedy neskôr.

Extrémnym prípadom redukcie by bolo umiestniť rez vodorovne priamo nad povrchovými koreňmi. Toto je možné urobiť len s tými druhmi listnatých stromov ktoré sú známe tým že výhony rašia veľmi dobre. Ak bol stom pred rezom zdravý, tak sa na okraji rezu vytvorí mnoho výhonov. Tieto výhony je možné neskôr tvarovať a vytvoriť bonsai v štýle viackmeň alebo trs. Keďže v takomto prípade sú výhony rovnakého veku majú aj približne rovnakú hrúbku. Pestovateľ si musí byť vedomý toho, že niektoré z vybraných kmeňov sa môžu vyvíjať lepšie ako ostatné a tým sa môžu stať viditeľne hrubšími.

Veľké rany na stromoch sa zakrývali okamžite tmelom na rany. Teraz sú často ponechané tak ako sú, pretože tmelenie rán nepomáha a dokonca môže niekedy škodiť. Je dobré ak je rana vystavená pôsobeniu priameho slnka pretože tak sa rýchlejšie zahojí. Najmenej jedna vetva nad samotnou ranou by sa mala nechať voľne rásť po nejakú dobu. To zabezpečí dostatočný tok energie smerom dole na vytvorenie kalusu ktorý zavalí ranu.

Ak pestovateľ začal pri tvarovaní horizontálnym rezom pokračuje neskôr šikmým rezom po narašení výhonov. Rez v blízkosti vrcholového puku alebo výhonu by mal byť prevedený v najaktívnejšom období neskorej jari alebo skorého leta. Vo všetkých ostatných obdobiach roka puk alebo výhon zamýšľaný ako nový ťahúň môže ľahko vyschnúť. Z toho dôvodu sa rez umiestňuje tak, že sa zanechá pahýľ ktorý sa nechá vyschnúť a bude odstránený čelnými kliešťami v ďalšom vegetačnom období bližšie k živému výhonu. Avšak v prípade mnohých druhov listnatých stromov nie ja až takáto opatrnosť potrebná. Zvlášť to platí v prípade mladších stromov. Nový výhon sa často objaví ak starší vyschne. Je celkom dobre možné dobre premyslený postup tvarovania budúceho stromu je zničený a pestovateľ musí začať pracovať s novým vrcholom ktorý je nižšie ako pôvodne plánovaný. To ale môže byť často výhodou!

Väčšinou pri realizovaní redukčného rezu je potrebné odstrániť aj nejaké hrubšie vetvy stromu. V prípade neistoty čo odstrániť a čo nechať snažte sa odstraňovať vetvy vo vnútorných oblúkoch kmeňa. Vetvy je potrené skracovať na miestach kde postranná vetvička s peknou líniou môže prevziať vedenie vetvy. Ak sa vetva v jednom bode delí na ďalšie tri vetvičky, tak je takmer vždy dobrý nápad odstrániť strednú a ďalej pracovať so zvyšnými dvomi. V nižších partiách koruny hrubšie konáre ponechávame zatiaľ čo vo vyšších partiách hrubšie odstránime a tenšie sú vybrané pre budúce tvarovanie.

Po odstránení vrcholu a hrubých konárov by strom mal byť dobre nahnojený. Zostávajúce konáre a nové výhony sa nechajú rásť voľne počas jednej sezóny. To umožní ranám oveľa rýchlejšie sa zahojiť a zmena priemeru pôvodného kmeňa voči novému vrcholu sa rastom zredukuje.

Po prvom reze, ktorý bol vedený tak nízko ako to bolo možné, strom necháme rásť voľne počas celého vegetačného obdobia. Ďalší rez ktorý bude urobený by sa mal viesť opäť čo najnižšie. Zvyčajne je to výhodné umiestniť tento druhý rez na opačnej strane stromu ako prvý rez. Takýmto spôsobom je možné pestovať bonsai z mladých ihličnanov pokiaľ pestovateľ dáva pozor na to, aby na stromčeku ostalo dostatok zelene a pukov po realizovaní rezu.

Nie je absolútne nevyhnutné plánovať presne ako sa dizajn stromu eventuálne vyvinie. Pestovateľ jednoducho urobí rez na strome nízko a dá stromu šancu voľne rásť. V ďalších rokoch je potom strom rezaný ako živý plot, len na dosiahnutie siluety, nie na tvorenie štruktúry. Potom po niekoľkých sezónach je strom vykopaný a práca na ňom začína odtiaľ a pestovateľ si vyberá najlepšiu z možností ktoré sa vyvinuli. To je v podstate to čo robí matka príroda keď sú stromy v divočine obhrýzané zverou. Zver drasticky „reže“ stromčeky takmer výlučne počas skorej jari a opakuje to každý rok. Po mnohých rokoch sa takto vyvinú veľmi zaujímavé malé stromy, ktoré majú dobré rozvetvenie a najzaujímavejšie možnosti tvarovania. Zvieratá určite nechcú vytvoriť bonsai, oni len obhrýzajú. Takto voľne vznikajú oveľa zaujímavejšie formy ako keby pestovateľ dlho rozmýšľal o každom reze.

Ak stromy majú slabé korene a boli presádzané alebo zasadené do záhonu, nie je to často dobrý nápad hneď strom drasticky zrezať. V takom prípade je lepšie nechať strom aby sa spamätal a najprv vytvoril dobrú koreňovú sústavu. Strom so slabými koreňmi nemusí otvoriť všetky puky. Niektoré puky by mohli vyschnúť a rovnako aj niektoré výhony ktoré sa objavia môžu neskôr uschnúť. Strom môže otvoriť a vyvinúť len toľko pukov koľko sú korene schopné podporovať. Z toho dôvodu je strom nechaný bez zásahov po dobu jedného roka a keď sa vyvinuli korene je možné pristúpiť k radikálnemu rezu.

Ak pestovateľ chce vypestovať veľmi hrubý kmeň na strome, tak je lepšie čakať niekoľko rokov. Stromy pestované na záhone môžu byť kľudne vysoké aj niekoľko metrov pred radikálnym rezom. Ak napríklad chceme dosiahnuť priemer kmeňa 10cm u hotového bonsai, tak pestovaný strom v čase radikálneho redukčného rezu by mal mať už priemer kmeňa okolo 7cm.

Redukčné rezy pokračujú kým nedôjde zahojeniu veľkých rán na strome a hlavná štruktúra kostrových vetiev stromu nie je hotová. Iba vtedy prichádza ten čas zasadiť ten strom do relatívne malej misky. Od toho momentu strom bude rásť len veľmi pomaly. V tom momente začína fáza rozvoja a zjemňovania štruktúry stromu.

Pestovateľ by si mal uvedomiť, že v priebehu dlhého životného cyklu vývoja bonsai materiálu dochádza aj k vývoju samotného bonsaistu. Na začiatku bonsaista zvyčajne túži tvoriť stromy s čistým rezom, „pekné stromčeky“. Po niekoľkých rokoch sa to ale stáva pre pestovateľa nudným, pretože všetky stromy vyzerajú podobne –ako „bonsai vykrajované formou na koláčiky“. Pestovateľ sa začne zaujímať o nové a zaujímavejšie tvary východzieho materiálu. V tomto momente sú stromy ktoré boli začaté pred pár rokmi pripravené na zdokonaľovanie a zjemňovanie. Na nešťastie v tomto momente tieto stromy sú príliš nudné pre už vtedy rozvinutého bonsaistu. To je dôvod prečo by pestovateľ mal pripravovať materiál ktorý sa mu v súčasnosti zdá byť príliš náročný.

Feeding, Watering and Substrate - Slovak

 Translated by Maros Belan, thanky you!
Hnojenie, Substráty a Zalievanie
Metódy Waltera Palla
Bol som požiadaný aby som napísal pár slov o „hnojení ihličnanov“. Tak som si nad to sadol a výsledkom je nasledujúci text. Ale ak na otázku „Ako hnojíš ihličnany?“ dám krátku odpoveď môže to viesť k nedorozumeniam a vážnym škodám.
Substrát, zalievanie a výživa rastlín nemôžu byť vnímané oddelene . Všetky tieto témy sú spojené navzájom a tak sa to stáva komplexnou témou. Sú to listnaté stromy, ihličnany, mladé stromy, staré stromy, čerstvo presadené, čerstvo vykopané yamadori, je tam toľko rozličných možností v každej bonsai záhrade. Môže tam byť jasná odpoveď?
Nuž, áno. Ale musíte čítať dôkladne a potom to robiť VŠETKO. Nie je možné vybrať si jedno z odporúčaní, ktoré sa vám páči a ignorovať ostatné. Nemôžete hnojiť podľa mojej metódy a nestarať sa aký máte substrát alebo aký je váš režim zalievania.
Na prvom mieste dávam nabok všetko čo bolo napísané vo väčšine literatúry na tieto témy. Keďže nám technológia zabezpečila prístup k novým a efektívnejším metódam a produktom, spôsob akým sa dnes staráme o naše stromy prekročil hranice tradície. Už hodnú chvíľu je to nový a moderný svet, ale mnohí si to zatiaľ neuvedomili. Aj keď istá miera úspechu je dosiahnuteľná aj s použitím starých metód, ale na druhej strane tie môžu byť nebezpečné či dokonca smrtiace v kombinácia s modernými substrátmi a praktikami.
Substráty:
Dobý materiál použiteľný ako substrát:
Musí mať rovnomernú veľkosť zrna
Musí mať schopnosť absorbovať vodu a spätne ju uvoľňovať
Musí byť bez obsahu jemného organického materiálu
Nesmie sa jednoducho rozkladať a rozpadať
Mal by byť v suchom stave čo najľahší
Ak je to možné mal by byť čo najlacnejší
A mal by mať esteticky príjemný vzhľad
To môže byť: láva, pemza, pálený íl, Turface, zeolit, Chabasai(typ zeolitu), kúsky kokosových škrupín, kúsky kôry stromov, kúsky polystyrénu(bez žartov) a niekoľko ďalších ktoré môžete nájsť sami ak rozumiete princípu. Poznámka: niektoré z menovaných materiálov nemusia byť dostupné vo vašej oblasti.
Bežná akadama je otázna ako vhodný substrát pretože dochádza k jej rozpadu, zvlášť keď je vystavovaná zimným mrazom. V miske z nej môže vzniknúť smrteľná zmes hliny, upchávajúca prietok vody a bránica prístupu vzduchu v substráte. To obzvlášť platí pri stromoch ktoré sú len zriedkavo presádzané, ako napríklad yamadori borovice a staré bonsai vo všeobecnosti.
Substráty ktoré nie je vhodné používať: zemina, kompost, štrk, piesok atď. Stromy dokážu rásť v piesku a záhradnej zemine, to je samozrejmé, ale nie je to optimálny materiál na pestovanie pre zdravé pestovanie v bonsai kultúre.
Všetky vhodné substráty je možné miešať navzájom podľa vašej chuti a nie je v tom takmer žiadny rozdiel. Rovnako je možné ich recyklovať a používať opakovane, ale uistite sa že ste preosiali a očistili recyklovaný substrát podľa potreby.
Neexistuje taká vec ako „ideálny substrát pre bonsai“. V skutočnosti existujú tisíce ideálnych substrátov. Ja verím tomu, že NEZÁLEŽÍ NA TOM ČO POUŽÍVATE A AKÝ MIX JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK pokiaľ to je moderný substrát.
Pretože v moderných substrátoch nie je žiadna zemina, je v nich veľmi málo niečoho živého. Presychajú rýchlo a v čase letných horúčav je nutné zalievať niekoľko krát denne, a zvlášť v prípade, ak používate čisto anorganické zmesi. Z tohto dôvodu ja pridávam do menovaných anorganických substrátov hrubú rašelinu. Je to ten typ rašeliny ktorý sa ťaží z bažín a dodáva sa v prirodzenej hrubej forme. Nepoužívajte produkty s jemnými zložkami rašeliny a machu, aj keď je na balení napísané „bez prachu“ jeho zložky by boli príliš malé. Ak neviete nájsť správny typ rašeliny, tak použite malé kúsky kôry bez drobných prachových častíc alebo použite nasekané kokosové vlákno. Tieto organické zložky by mali tvoriť 15-20% celkového objemu substrátu. Menej v prípade ihličnanov, olív a podobne a trocha viac v prípade malých stromov a azaliek.
Tieto organické materiály sú dobré na udržanie vyššej vlhkosti v substráte a na podporu kolonizácie substrátu užitočným mikrobiologickým životom. Navyše podľa výsledkov výskumov sa zdá, že mach z rašeliny obsahuje rastlinné hormóny ktoré sú prospešné pre stromy. Tieto organické materiály by za normálnych okolností nemali čo robiť v substráte pre bonsai, ale tie ktoré som tu spomínal sa rozpadajú až po piatich rokoch. Na to musíte myslieť keď si plánujete presádzanie. Tento organický materiál musí byť pri recyklovaní substrátu preosiaty a odstránený.
Zalievanie:
Môj plán zalievania funguje od konca marca do polovice októbra a to KAŽDÝ deň. A to bez ohľadu na to či sa stromy zdajú byť suché alebo nie. Iba v prípade takých dní keď veľmi silno prší upúšťam od zalievania stromov. Ak je veľmi horúco, alebo fúka silný vietor, alebo je kombinácia horúčavy a vetra tak v takom prípade zalievam dvakrát alebo dokonca trikrát denne. Veľmi malé stromy musia byť poliate dvakrát denne. VŠETKY stromy zalievam rovnako. Individuálne návyky pri zalievaní nie sú potrebné, ak všetky vaše stromy sú v rovnakom substráte s dobrou drenážou. Rovnako nie je potrebné dôkladne vytrénovať vášho známeho aby vedel správne zalievať vaše stromy keď ste preč z domu. Ktokoľvek je schopný zalievať stromy, všetko je len potrebné zaliať dôkladne. Taktiež nezáleží na tom aký typ vody používate. Bežná pitná voda vhodná pre všetky rastliny, aj keď je to tvrdá voda. Ja mám vo svojej záhrade jednu z najtvrdších vôd v Európe(23° DH). Tú používam na všetky rastliny, vrátane azaliek. Zalievam záhradnou hadicou, pustenou na plno. Nezalievam jednotlivé stromy ale polievam plošne, tak ako by ste vy zalievali svoju záhradu automatickým zavlažovacím systémom.
Ak zavlažujete takýmto spôsobom, zalievajte agresívne. To znamená, že všetko bude veľmi mokré, celý strom od vrcholu po misku. Voda musí vytekať z misiek drenážnych otvorov. Je to pre stromy veľmi dobré, ak je koruna mokrá každý deň.
V prípade moderných substrátov je prepolievanie rastliny takmer nemožné. Môžete zalievať celé hodiny a všetka prebytočná voda jednoducho pretečie miskou, ak je použitý správny substrát. Na druhej strane je zasa veľmi jednoduché dodávať stromom v moderných substrátoch nedostatok vody. Mnoho bonsai odumrie, pretože sú posadené v moderných substrátoch, ale zalievané sú tradičným starým spôsobom – v podstate nedostatočne.
Výživa rastlín, hnojenie:
S modernými substrátmi a agresívnym zalievaním výživa rastlín už nie je žiadnym tajomstvom. AKÉKOĽVEK hnojivo ktoré je na trhu ponúkané pre bežné rastliny je možné používať, môže byť organické alebo chemické. Hnojivá by mali obsahovať VEĽA dusíka. Iba vďaka dusíku dokážu rastliny rásť.
Ja osobne používam tekuté hnojivo ktoré nakupujem v našom najlacnejšom diskontnom supermarkete. V Amerike by to bol Walmart (v strednej Európe Aldi alebo Lidl). Používajte univerzálne hnojivo ktoré je odporúčané pre všetky typy rastlín. Okrem toho ešte kupujem niekoľko desiatok krabíc granulovaného hnojiva ktoré obsahuje chemické a čiastočne aj organické zložky. Dva razy počas roka, na začiatku mája a na konci augusta, hodím na povrch substrátu stromom za hrsť sušeného kuracieho trusu. Kupujem ho vo veľkých vreciach, je to takto veľmi lacné. To je všetko. Pre VŠETKY moje stromy vrátane tých svetovo slávnych používam rovnaké hnojivá.
Koľko? OVEĽA VIAC AKO BY STE SI MYSLELI! Hnojím asi 20 až 60 krát viac ako priemerný pestovateľ bonsai. Od začiatku apríla do polovice októbra sú všetky stromy hnojené tekutým hnojivom. Dávkovanie tekutého hnojiva je 3-krát až 4-krát vyššie oproti odporúčanému na balení. Všetky stromy sú hnojené rovnako, či sú to listnaté, ihličnaté, malé, veľké, čerstvo presadené, vykopané. To je obdobie trvajúce asi 200 dní v roku kedy sú stromy hnojené. Keďže stromy sú prihnojované trojnásobnou dávkou oproti odporúčanému dávkovaniu a robím to 20 krát počas toho obdobia, odpovedá to 60 dávkam hnojiva počas rastovej sezóny. Priemerný bonsaista prihnojuje možno 3-krát alebo 5-krát, aj to asi polovičnou dávkou hnojiva pretože „bonsai by nemal rásť“. Ak ešte k tomu prirátate 2-krát do roka hnojenie kuracím trusom ktoré je dodané stromom, tak pochopíte prečo moja schéma hnojenia je 20-krát až 60-krát intenzívnejšia ako je priemer.
Ázijské koláčiky hnojiva sú dobré ale zbytočné v našej kultúre. Nejedávame steak s paličkami a nemusíme hnojiť stromy koláčikmi hnojiva. Ale ak na ich používaní trváte tak neublížia, sú iba neatraktívne na pohľad. Biogold bol vyvinutý na použitie s modernými substrátmi ako je akadama, a funguje dobre. Ak by ste ho dali mne, tak by som ho rozdrvil na malé kúsky a rozhodil po povrchu substrátu. Po jednom zalievaní by bol neviditeľný.
Príliš veľa solí v substráte je takmer nemožné dosiahnuť ak zároveň zalievate agresívne každý deň. Dokonca ani azalkám nevadí môj spôsob starostlivosti. A darí sa im veľmi dobre aj napriek veľmi tvrdej vode, v substráte z obyčajného pálenému ílu a rašeliny a agresívnemu hnojeniu ako pri všetkých ostatných stromoch.
Asi pred desiatimi rokmi bol propagovaný „super feeding – super hnojenie“ a o chvíľu neskôr upadol do zabudnutia. Nezabezpečil očakávané výsledky a mnoho stromov pri tom trpelo alebo dokonca odumrelo. To čo robím ja znie podobne. Nuž, je to podobné, ibaže ja trvám aj na agresívnom zalievaní súbežne s agresívnym hnojením a trvám na použití moderných substrátov. Okrem toho ja sa nesnažím z ingrediencií na hnojenie stromov robiť veľkú vedu. Moje odporúčanie je aby ste si kúpili čokoľvek čo je aktuálne v akcii v záhradnom centre alebo obchode s poľnohospodárskymi potrebami.
Tento systém hnojenia je pre stromy vo vývoji. Pamätajte, že 99,8% všetkých bonsai sú „vo vývoji“. Ak sa vám stane, že máte strom ktorý by sa už viac nemal vyvíjať, tak musíte systém hnojenia výrazne obmedziť. Necháte ho z toho dôvodu „hladovať“. Tak získate zmenšené a menšie množstvo listov a ihličia. Bude vyzerať dobre na výstave, ale strom pôjde z kopca, ak to budete robiť príliš dlho. Po niekoľkých rokoch strom budete musieť opäť hnojiť agresívne aby sa z toho zotavil.
Zhrnutie: Robte všetky tri odporúčané postupy alebo ani jeden! Tu nemáte na výber. Vybrať si len jednu metódu a odmietnuť používať ďalšie dve sa skončí katastrofou. Tí, ktorí robia „super hnojenie“ s použitím staromódnych substrátov a slabou zálievkou zabijú svoje stromy. Tí, ktorí používajú moderné substráty a agresívne zalievanie, ale používajú systém hnojenia ako za starých časov budú mať veľmi slabé, a v konečnom dôsledku mŕtve stromy. To je všetko.
Takže otázka „Ako hnojíš svoje ihličnany?“ má odpoveď „Tak ako všetky ostatné stromy, ale musíte poznať celý príbeh.“
Viem, že tomu mnohí nebudú veriť. „Ten čo vylieči, má pravdu“, to je príslovie používané v medicíne. V pestovaní by sa dalo parafrázovať „ten čo má najzdravšie stromy z dlhodobého hľadiska“ má pravdu. Príďte sa pozrieť do mojej záhrady alebo nazrite do mojej galérie na stránke, uvidíte to na vlastné oči.
Všetko o čom tu píšem nebolo objavené alebo vymyslené mnou. Ja som sa iba učil od profesionálnych moderných záhradníkov. Oni to robia s veľkým úspechom už desaťročia. Ja som len prispôsobil moderné pestovateľské metódy pre bonsai. Iba vo svete bonsai sa to všetko zdá byť revolučné.
Walter Pall

Naturalistická Borovica lesná - Slovak

translation by Maros Belan

Už niekoľko rokov prebieha medzi bonsajistami diskusia, hlavne na internete, o „naturalistických“ bonsai. Kedykoľvek sa táto téma objaví, fóra ožijú. Táto téma má tendenciu polarizovať. Je to sčasti preto, že je to protikladom voči modernému, abstraktnému tvarovaniu bonsai, ale to samotné na vytvorenie toľkých protichodných reakcií nestačí. Jedným s dôvodov je jednoducho ten, že tento koncept je mnohými nepochopený.

Tento smer má mnoho nasledovateľov po celom svete. Je o mne všeobecne známe, že som zástanca tohto smerovania v bonsai, ale ja nie som ten, kto ho vynašiel. Ja som si pri pozorovaní bonsai došiel k záveru (ku ktorému došlo aj mnoho iných ľudí), že príliš mnoho bonsai vyzerá ako bonsai a nie ako by stromy normálne vyzerali. Videl som v tvarovaní bonsai trend smerujúci čoraz viac k vycibreniu a prepracovaniu stromov, čo často vedie k úplnému odstráneniu prirodzeného charakteru stromu. Zistil som, že príliš mnoho bonsai vyzerá umelo, ako by boli urobené z plastu a nie akoby tak prirodzene narástli. Ruka človeka je jasne viditeľná. Zároveň veľmi veľa bonsai sa podobá navzájom, pretože boli všetky vytvorené podľa rovnakého vzoru. V prírode je nekonečné množstvo vzorov podľa ktorých stromy rastú.

Takže aký je vlastne tento koncept? Vychádza z toho, čo mnoho krát opakoval John Naka: „nesnažte sa aby Váš strom vyzeral ako bonsai, radšej sa pokúste dosiahnuť to aby Váš bonsai vyzeral ako stom“. To je ono. Nič viac, nič menej. Takže ako máte zistiť ako vyzerajú stromy a ako vyzerajú bonsai? Je v tom nejaký rozdiel? Nuž, prestaňte sa pozerať na bonsai a začnite sa pozerať na reálne stromy v prírode. Je to tak jednoduché. Je potrebné byť génius aby na to človek prišiel? No, človek by si myslel, že každý to okamžite pochopí. Nepochopí. Je v tom viac nedorozumení, ako by ste si vedeli predstaviť. Hlavnou príčinou je spôsob, akým sa teória bonsai vyučuje a vyučovala. Učili nás ako urobiť BONSAI. Naturalistický štýl je voči tomu v protiklade a preto je v očiach priemerných študentov chybný. A rovnako je považovaný za chybný aj u bonsai fundamentalistov. Najpamätnejšiu poznámku akú si k tomu pamätám je „bonsai nemá NIČ SPLOČNÉ s reálnymi stromami!“. Naozaj? Tak tomu sa dá len ťažko uveriť. Ale ako niekto vidí ako je vytvarovaných väčšina bonsai tak tento výrok sa dá pochopiť. „Maľovanie ľudí nemá NIČ SPOLOČNÉ s reálnymi ľuďmi“ – čo poviete na takýto výrok?

Tak teda aký je rozdiel medzi reálnym stromom a bežným bonsai? Reálne stromy nemajú trojuholníkový tvar s výnimkou mladých smrekov, smrekovcov alebo sekvojí. Reálne stromy, keď sú staré nemajú všetky vetvy horizontálne, na ihličnanoch sú väčšinou ohýnajú smerom dole a na listnáčoch smerujú najprv hore a až potom smerom dole. Reálne stromy zvyčajne nemajú veľké negatívne priestory medzi všetkými konármi, kde „môžu vtáci prelietať“. Na reálnych stromoch môžu byť negatívne priestory v korune, ale skôr je to tak, že vtáci môžu vletieť dnu do koruny, ako by ňou mali prelietať. Reálne stromy nie vždy majú hlavnú vetvu, ktorá je najspodnejšia. Reálne stromy nemajú jasne definovanú pohľadovú stranu, majú viacero dobrých strán. Ak na reálnom strome existuje jedna dobrá strana, tak má väčšinou vetvy od vrchu po spodok, strom nie je otvorený. Na reálnych stromoch konáre nie sú rozložené veľmi pekne. Toto sú hlavné rozdiely, ale existujú aj ďalšie.

Tradičný bonsai je ideálny, je abstraktný. Naturalistický bonsai je realistický, čo je opakom abstraktného. Ale nikdy nie je úplne realistický. Je tam stále istá miera abstrakcie. Ale nikdy to nie je v takej miere, ako u moderných bonsai, ktoré sú veľmi učesané, veľmi upravené, veľmi „ulízané“ a často vyzerajú takmer nereálne. Určite vyzerajú, ako by ich vytvorila ruka človeka a nie samotná príroda. Naturalistické bonsai je v protiklade voči tomuto trendu, ktorý podľa môjho názoru zašiel príliš ďaleko.

Príliš mnoho ľudí si myslí, že to pochopili a nechávajú prírodu, aby tvarovala ich stromy v miskách. Myslia si, že naturalistické tvarovanie je o tom, strom nechať rásť a upraviť len tu a tam. Volá sa to naturalistický štýl práve preto, že nie je prirodzený. Trik je v tom nenechať strom len tak, aby ho natvarovala matka príroda. Toto vytvára materiál na bonsai. „Naturalistický“ znamená, že konečný výsledok, hotový strom v miske, budí dojem dôstojného prirodzeného stromu, ktorého sa ľudská ruka nikdy nedotkla. Nezáleží na tom, ako sa tento cieľ dosiahne. Takmer vo všetkých prípadoch je tento cieľ dosahovaný za pomoci veľmi „neprirodzených“ metód – nie však pôsobením prírody.

Výraz naturalistický bonsai nemá nič spoločné s metódou, ale len s výsledkom. Pristrihnúť a nechať rásť, nikdy nepoužiť drôt, to je stará metóda tvorby bonsai. Mnoho ľudí si myslí, že toto je naturalistický bonsai štýl. A to nie je, ale môže byť. Živé ploty sa vytvárajú metódou „ostrihať a nechať rásť“, a výsledok sa dá len ťažko nazvať naturalistický tvar. Mnoho ľudí si myslí, že to je o nepoužívaní drôtu. Nuž, pozrite sa napríklad sem. Každá jedna vetvička bola nadrôtovaná. Trik ale je, že na konci pri pohľade na výsledok to nie je viditeľné. Výsledný efekt je ten, že strom vyzerá tak, ako by takto narástol sám od seba. Naozaj každý jeden detail na tejto borovici bol „vyrobený“, „vytvorený“, umelcom. Ja drôtujem všetky moje bonsai počas úvodných tvarovaní veľmi dôsledne, dokonca aj listnáče. Tvarujem každú jednu vetvu a vetvičku, obvykle 100% konárov. Po niekoľkých rokoch to ale nesmie byť poznať. Strom musí vyzerať ako by sa ho ľudská ruka nikdy nedotkla. A to je ťažká práca dostať sa až do takejto fázy.

„Naturalistický“ nie je výhovorkou pre lenivých ľudí, to nie je o stromoch, ktoré vyzerajú zanedbane, nie je to žiadna skratka. Ja osobne si myslím, čo sa náročnosti na prácu týka, tak je to štýl ešte náročnejší ako tradičné tvarovanie. Nie je to o tom vrátiť sa do čias, keď bonsai boli menej učesané, keď bonsai vyzerali divoko a neskrotne.

Naturalistický štýl tvarovania je jednoducho jednou z možností, ako tvarovať bonsai. Je to úplne v priadku, ak niekto nemá rád celý tento myšlienkový smer, alebo výsledok tu prezentovaný. Je to akceptovateľný názor, ak si niekto myslí, že na tomto príklade sa nepodarilo dosiahnuť stanovený cieľ. Ale znamená to, že cieľ bol nesprávny? Je úplne v poriadku, ak niekto povie, že pochopil celý koncept, ale rozhodol sa pokračovať v tvarovaní stromov osvedčeným tradičným spôsobom. Toto je myslené len ako ukážka kam sa môžete uberať pri tvarovaní bonsai. Nikomu nevravím akou cestou sa má uberať Váš spôsob tvarovania stromov, že máte odteraz pracovať na tvarovaní stromov len naturalisticky. Rovnako nie je potrebné zmeniť celý spôsob tvarovania úplne a radikálne. Je možné začať tvarovať Vaše stromy odteraz len o trochu prirodzenejším, naturalistickejším spôsobom. Tak isto sa je možné rozhodnúť podľa toho, čo Vám hovorí materiál na ktorom pracujete. V protiklade voči tomu, čo si asi mnohí myslia, ja osobne robím mnoho tradične tvarovaných bonsai a tak isto mnoho moderne tvarovaných. A to preto, že materiál mi hovorí, že by to tak mohlo byť najlepšie.

Každopádne si myslím, že spôsob naturalistického tvarovania vytvoril ďalšiu možnosť, ako stromy tvarovať a tým robí umenie bonsai zaujímavejším a vytvára oveľa viac možností. A to môže byť lepšia zábava, ako vyrobiť ďalší rovnaký bonsai.


Fotografie:

1. 1995: Táto borovica bola vykopaná na jar 1988 v Nemecku v okolí Berlína z polí s pôdou z čistého piesku. Najprv bola zasadená do zeme na 5 rokov. Potom bola v roku 1993 zasadená do tejto nádoby. Substrát bol veľmi hrubý a veľmi dobre priepustný a vzdušný. S pomocou veľkého množstva vody a agresívneho systému hnojenia sa strom dostal do veľmi dobrej kondície, ako je možné vidieť z fotografie. Po takejto fáze je nutné byť opatrný, lebo strom bude rásť veľmi rýchlo a stratí charakter. V tejto fáze je príliš skoro na tvarovanie. Vetvy sú príliš dlhé a zelený obrast majú len na koncoch. Ale vďaka životaschopnosti stromu sa teraz môžu skrátiť príliš dlhé vetvy a zabezpečiť, aby vnútorne puky mali dobré podmienky na rast.

O rok sú vetvy oveľa kratšie a zelený obrast je oveľa bližšie ku kmeňu. Jednou z najväčších nevýhod vykopávaných borovíc je nedostatok zelenej hmoty blízko pri kmeni. Trvá to mnoho rokov kým sa podarí obrast dostať bližšie ku kmeňu. Väčšine ľudí by tento strom už začala tvarovať. To by bol ale omyl. Nadrôtovaný strom by rástol oveľa pomalšie. Najprv je nutné dôkladne materiál pripraviť a potom je možné agresívne tvarovanie. Čas o ktorý prídete počas čakania na to, kým je strom dôkladne pripravený doženiete neskôr. Väčšina vykopaných stromov je tvarovaných príliš skoro. Aj keby sa rozhodlo, že tento strom sa bude okamžite v tejto fáze vývoja tvarovať, koruna by aj tak bola príliš široká.

2. 1997: Po ďalšom roku silného rastu je teraz čas na prvé vážnejšie tvarovanie. Ihličie je teraz oveľa kratšie, preto že strom má viac obrastu a staré ihličie bolo v zime pretrhané. Teraz je obrast veľmi dobre vyvážený a štruktúra stromu je výborne viditeľná. V tomto bode vývoja borovica už čiastočne vyzerá, ako veľká reálna borovica v prírode. Niekto by sa už v tomto bode rozhodol, že to je bonsai v naturalistickom štýle a zasadil ho do dôstojnej misky, bez ďalšieho drôtovania a tvarovania. Ale to by pri najlepšom bolo naivné umenie a priemerný bonsai. Určite by to nebol bonsai v naturalistickom štýle, ale bol by to prírodný bonsai, čo nie je vôbec to isté. Ja to v tejto fáze volám dobrý materiál pre bonsai. Sú tam nejaké vetvy, ktoré musia byť odstránené. Ako sa to pri vykopaných boroviciach často stáva, viac vetiev vyrastá na jednej úrovni. To vytvára zmätok a príliš mnoho situácií s vetvami v praslene. Zatiaľ čo by bolo samozrejme prirodzené ich nechať, nebolo by to z umeleckého hľadiska najlepšie riešenie. Hovoríme tomu naturalistické preto, že to nenechávame na prírodu.

Boli vybrané vetvy, ktoré budú tvoriť budúcu štruktúru. Ostatné boli odstránené blízko pri kmeni. V hornej časti koruny boli vytvorené dlhšie jiny. Nebol by to najlepší nápad nechať príliš mnoho jinov, zvlášť nie v dolnej časti stromu. V prírode by spodné konáre odumreli veľmi dávno a mŕtve drevo by tam už teda nebolo. V hornej časti koruny by naopak bolo celkom možné, aby tam ostalo nejaké mŕtve drevo. Zvyšné vetvy v spodnej časti vyzerajú, že majú dosť obrastu. Nuž, nemajú ale s dobrou starostlivosťou sa to dá dopestovať. Trik je oslabiť vrchnú časť stromu v budúcnosti a posilniť tak spodnejšiu časť, ktorá bude rásť výraznejšie.

Výsledok po celodennej práci vyzerá dobre, ale nie príliš vzrušujúco. Nuž, sme pokazený z bonsai demonštrácií a očakávame majstrovský kúsok okamžite po prvom tvarovaní. Je to tak často ukazované na pódiách a NIE je to niečo, čo by sa malo reálne robiť. Je to úplne v poriadku urobiť niečo také, čo niekomu pripadá mierne patetické. Nie je dôležité ako strom vyzerá okamžite po tvarovaní. Čo sa ráta je, či bol zo stromu vyťažený všetok potenciál a to je možné oceniť až o takých päť rokov. Teraz by bolo veľkým omylom okamžite strom presadiť. Najmenej jedna celá vegetačná perióda musí uplynúť medzi takýmto tvarovaním a presádzaním. Pozrite sa dobre na to, že každá jedna vetva a vetvička bola nadrôtované! Toto je dôležité pozorovanie u bonsai, ktoré je možné eventuálne volať „naturalistický“. Samotný štýl nevypovedá nič o použitých metódach. Metóda je veľmi dôkladná, kompletné nadrôtovanie. Očakávaný efekt je, aby strom vyzeral ako prirodzený strom, ktorého sa ľudská ruka vôbec nedotkla. V tomto bode je koruna stále dosť široká. Hlavným dôvodom je dĺžka toho, čo sa zdá byť hlavnou vetvou ale v podstate sú to dve vetvy dokopy. Pri moderných štýloch tvarovanie je bežné dostať každý konár dole drasticky a tým vytvoriť užšiu korunu. V tomto prípade to nie je reálne využiteľné. Konár by sa takmer dotkol pôdy. Nuž, niekto by sa toho konára zbavil hneď na začiatku, ako to aj tak bolo urobené niekoľko rokov neskôr.

3. 2000: Počas neskorej jari roku 1999 bola borovica zasadená do tejto misky, ktorá je trocha veľká, ale je dobrá pre ďalší rozvoj. Strom bol zalievaný a hnojený agresívne a teraz vyzerá veľmi vitálne. Ihlice sú trocha dlhšie vďaka tomuto postupu, ale to je v tejto prechodnej fáze vývoja v poriadku. Je veľmi dôležité, aby mohli spodné konáre rásť zatiaľ čo vrch koruny je držaný pozadu. Už teraz borovica vyzerá celkom dobre. Štýlom je to skôr tradičný strom. Strom sa v tom čase páčil väčšine ľudí, ktorý ho videli. Ale spodné konáre musia narásť, zhrubnúť a musia získať lepšie proporcie. Hlavný nedostatok je, že koruna je príliš široká. To je spôsobené hlavne spodným konárom na pravej strane.

4. 2002: Teraz je strom naozaj prerastený. Vyzerá tak, ako by bol zanedbaný. Ale strom bol len podporovaný intenzívnym zalievaním a hnojením k tomu, aby bol schopný dostať obrast ešte bližšie ku kmeňu. Na spodných konároch a v korune sa vytvorilo množstvo nových pukov. Teraz môžeme dôkladne aplikovať spätný rez a urobiť strom oveľa štíhlejší. Je zatiaľ príliš široký na elegantnú Borovicu lesnú. A Borovica lesná zriedkavo vyzerá ako tučný silný moderný bonsai. Má zvyčajne oveľa viac talentu na to, byť elegantným stromom. Zvlášť spodný konár na pravej strane, hlavný konár, je príliš dlhý a má obrast len takmer na koncoch. Z fotografie sa zdá byť hustý, ale je to len tvarovací trik. Z dlhodobého hľadiska tu budeme musieť urobiť rozhodnutie. Takže teraz sme na rázcestí, kde sa musíme rozhodnúť o budúcnosti tohto bonsai. Stále je celkom možné vrátiť sa späť k skôr tradičnému štýlu s tým rozdielom, že je teraz strom viac prepracovaný. Alebo sa z neho môže stať naturalistický bonsai. Takže ako bude vyzerať?

5. Človek sa musí pozerať skôr po reálnych stromoch, ako na bonsai aby dostal nejaké nápady na tvarovanie. Ale nie po hoci akých reálnych stromoch. Musia to byť výrazné stromy. Tu môžete vidieť fotografiu Borovice lesnej v prírode, ktorú odfotil môj priateľ Machael Tigges vo Fínsku. Väčšina ľudí by súhlasila, že je to výnimočný strom. Môže byť teda použitý ako vzor pre bonsai? V tom čase som sa túto otázku opýtal na internetovom fóre. Odpoveď bolo jednohlasné NIE! Kompetentní mi dali zabrať a často prekročili hranicu a útočili na mňa. Prečo vlastne? Nie je to dobre vyzerajúci strom? To určite je, ale nevyzerá vôbec ako bonsai! OK, v čom je rozdiel? Nemá vôbec trojuholníkovú korunu, je skôr oblého tvaru a jej ťažisko je viac hore. Nemá horizontálne konáre a určite nemá vrstvy koruny s negatívnymi priestormi medzi nimi, aby cez ne mohli prelietať vtáci. Vtáci snáď môžu vletieť do vnútra koruny. Nemá jeden hlavný konár, ktorý by dominoval korune. Vôbec nemá tie pekné upravené obláčiky koruny, vyzerá skôr neupravene. Kmeň má dobrú konicitu ale nebari nie je viditeľné. No to sa dá zmeniť. Takže je to škaredý strom? Nie, je to nádherný strom, bol by škaredý len ak by bol bonsai. To naozaj? Nehovoril John Naka niečo v tom zmysle: „nesnažte sa aby Váš strom vyzeral ako bonsai, radšej sa pokúste dosiahnuť to aby Váš bonsai vyzeral ako stom“? Nuž, tu je dobre vyzerajúci strom a mali by sme sa aspoň pokúsiť dostať trochu toho pocitu do bonsai. A jednou z ciest, ako sa to dá dosiahnuť je dostať aspoň niektorá vlastnosti toho stromu do bonsai. Nuž, určite ma ukrižujú.

6. 2002: Staré ihličie bolo pretrhané. Konáre boli skrátené a mnoho menších vetvičiek bolo odstránených. Bolo rozhodnuté, že pôvodná hlavná vetva nemá žiadnu dobrú budúcnosť a tiež musela ísť. Bol z nej ponechaný pahýľ, ale mohol byť priamo vtedy upravený na jin a skrátený. Takže ďalšia vetva musí teraz byť hlavnou? Nie je to nutné, koncept hlavnej vetvy môžeme opustiť, ak je tam jasný pohyb stromu. Toto je opäť len dočasný výsledok a nemal by byť posudzovaný podľa toho ako vyzerá teraz, ale podľa toho aký má potenciál. Horná ľavá časť koruny je príliš široká, alebo najnižšia vetva na ľavej strane je príliš krátka. Pahýľ po bývalej hlavnej vyzerá trochu divne. Nuž, v tejto fáze vývoja som šokoval internetovú komunitu vyhlásením, že toto je naturalistický bonsai. Každý očakával, že teraz bude nasledovať druhé kolo tvarovania, a že pomocou drôtovania vytvorím správne, jasne definované vrstvy s negatívnymi priestormi, aby „vtáci cez ne mohli prelietať“. A ja som povedal „to je ono, je to takmer dokončené, zaberie to len pár rokov, aby strom budil dojem prirodzenej borovice v prírode“. Za to ma ukrižovali, obvinili ma za uvrhnutie umenia bonsai do späť do doby temna, obvinili ma z vytvorenia MacBonsai, že vraj som chorý ignorant. Pozerajúc sa na tento obrázok teraz, im to nemám až tak za zlé. Tak ako matka vidí vo svojom synovi budúceho génia, ja som videl čo zo stromu bude o pár rokov, oni videli len choro vytvarovaný bonsai. Toto je hlavný problém: očakávame, že bonsai bude vyzerať tak dobre, ako sa len dá v každej fáze vývoja. Ale to nie je dobrý koncept pre rozvoj stromu. Iba konečný výsledok sa naozaj ráta. A zvyčajne je lepšie žiť so škaredým stromom počas vývoja, so škaredým káčatkom zmeniacim sa neskôr na labuť. Ale tento koncept nie je vôbec výhovorkou na to, aby bola prezentovaná priemerná schopnosť tvarovania za „bonsai vo vývoji a budúcu labuť“.

7. Na jar v roku 2005 bol stom zasadený do tejto čínskej misky, ktorá je plochejšia a má menšiu optickú váhu. Kmeň bol pootočený mierne v protismere hodinových ručičiek aby sa lepšie ukázal pohyb. Každá jedna vetvička bola dôkladne upravená. Ale takým spôsobom, aby úpravy neboli viditeľné. Malo to vyzerať tak, ako by strom presne takto narástol sám od seba. Toto bola už príprava na Ginko Award konajúcu sa na jeseň v roku 2005. Všetko čo je teraz potrebné je tohtoročný prírastok, ktorý by mal byť tak malý, ako to len bude možné. Potom sa pretrhá staré ihličie a potom by mal vyzerať dobre. Teraz je dôležité znížiť zálievku a obmedziť hnojenie. Určite nie je cieľom teraz mať príliš dlhé ihličie. Teraz strom vyzerá oveľa lepšie, ako na predošlých obrázkoch. Ľavá horná časť koruny bolo skrátená a priblížila sa viac ku kmeňu. Najnižšia vetva vľavo bola pridvihnutá hore a bola tým vytvorená horizontálna línia, čím dostala koruna dobrú optickú stabilitu. Najnižšia vetva na pravej strane, ktorá je vlastne zadnou vetvou, bola znížená ešte viac a natiahnutá smerom vpravo, aby bol tvaru dodaný silný pohyb. Ale je to teda hlavná vetva? Neviem a v podstate ma to nezaujíma.

8. Teraz, v septembri roku 2005 je strom po prvý krát vo výstavnej forme. Staré ihličie bolo vytrhané a oveľa kratšie ihličie tohtoročného obrastu vizuálne robí strom väčší a starší. Elegancia trupu je teraz oveľa zjavnejšia, pretože porast vpredu bol upravený tak, aby bol oveľa viac transparentnejší. Ale zároveň bola veľká starostlivosť venovaná tomu, aby vpredu bolo porastu dosť, pretože to je normálna vlastnosť stromov v prírode. Ďalšie menšie úpravy boli urobené a teraz to vyzerá tak, ako by strom bol takýto stále. Aspoň taká bola snaha. Čínska miska dobre kontrastuje s kmeňom a korunou. Optická váha misky je dosť malá na to, aby strom vyzeral mocne, ale dosť veľká na to, aby sa nezdala byť slabá. Aj keď stom vyzerá byť mocný, stále je elegantný. Všimnite si, že mám tendenciu volať to strom a nie bonsai. Podľa môjho súčasného vkusu je strom takmer hotový a bude výzvou udržať tento vzhľad po mnoho rokov. Bol vystavený na Ginko Award v septembri 2005. Takže účasť na Ginko Award bola jeho prvou verejnou prezentáciou. Kde sú teda kritici z predchádzajúcich rokov?

9. Borovica musí byť neustále udržiavaná ako bonsai. Inak by veľmi rýchlo stratila svoju kvalitu. Je veľkým nedorozumením myslieť si, že naturalistický bonsai by mal byť ponechaný len tak a príroda urobí všetko tvarovanie lepšie ako ľudia. Neurobí, zmení strom na neupravený materiál. Takže všetko staré ihličie musí byť vytrhané v čase od neskorého leta do jesene každoročne. Tu je v októbri 2006. Niektoré vetvy budú musieť byť odstránené a niektoré budú musieť byť upravené drôtom. V tomto štádiu je španovací drôt nástroj, ktorý používam často. Alex urobil všetku prácu na strome a je zaujímavé vidieť ho vedľa neho, pre porovnanie veľkosti.

10. Jeden deň po pretrhávaní ihličia a úpravách borovica opäť žiari v plnej kráse. Trik je urobiť to všetko tak, ako by to bolo urobené prírodou a stromu sa človek nikdy nedotkol. Počas vegetačnej sezóny, čo je v mojej oblasti od konca marca do polovice októbra, je strom agresívne zalievaný a hnojený. Súčasťou toho je použitie veľmi dobre priepustného moderného substrátu. Táto borovica je posadená v zmesi 85% páleného ílu a 15% hrubej rašeliny. Je hnojená každých 10 až 14 dní s veľkým množstvom dusíka a zalievaná intenzívne každý deň. Takže borovica bude dobre rásť, bude na nej prevedený spätný rez a pretrhávanie starého ihličia, to pomôže vytvoriť množstvo nových pukov na zlepšenie rozvetvenia. Pre väčšinu je ťažké pochopiť, že strom v takomto stave by mal byť agresívne tlačený k rastu. Ale to je to čo robím.

11. Ako výsledok toho všetkého hnojenia a zalievania bude strom intenzívne rásť. Tu je možné vidieť strom v roku 2009 a všimnúť si, že kmeň je oveľa hrubší v porovnaní s fotografiami spred 10 rokov. Koruna bude mať tendenciu stať sa objemnejšou z roka na rok. Je potrebné proti tomu bojovať preto, že objemnejšia koruna by nepriaznivo zmenila proporcie koruny voči kmeňu. Ďalšie výhony bude potrebné skrátiť. Borovica nebola presadená za posledných 10 rokov. Nechám ju aj naďalej v tejto miske niekoľko ďalších rokov. Vykopávané ihličnany potrebujú desaťročia na to, aby koreňmi zaplnili misku. Iba potom je potrebné strom presadiť a redukovať koreňovú sústavu. Ak používate správne moderné substráty, ktoré sa nerozpadajú, tak intervaly presádzania u starých ihličnanov môžu byť celkom dlhé. Možno sa pozriem po lepšej, ručne vyrábanej miske v budúcnosti.

12. Naturalistické tvarovanie znamená urobiť bonsai tak, aby vyzeral ako reálny strom a nie ako bonsai. Tvarovanie sa stáva trojdimenzionálnym oproti skôr dvoj-dimenzionálnemu vzhľadu bežných bonsai. Horizontálne vetvy s jasne definovanými negatívnymi priestormi sú nežiaduce. To znamená, že strom videný na vlastné oči sa bude zdať veľmi silný troj-dimenzionálny, s hĺbkou. Ak je ale nafotený, tento efekt zmizne a koruna potom často vyzerá veľmi husto a neupravene. Pozorovateľ vidí zadné vetvy krížiace sa s prednými na dvojrozmernej fotografii a to budí dojem neupraveného stromu. Toto je nešťastný fakt, ktorý znamená, že bonsai v naturalistickom štýle sú často podceňované, ak sú videné na fotografiách. Takmer vždy ľudia hovoria „wow, toto vyzerá oveľa lepšie ako som si myslel“, keď rovnaký strom majú možnosť vidieť na vlastné oči. Zatiaľ čo toto sa tiež stáva aj v prípade mnohých, tradične tvarovaných stromov, je to v prípade naturalistických oveľa častejšie. S použitím bieleho pozadia je pocit, že koruna je príliš hustá trochu potlačený.

Yamadori - Slovak

Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť I. (Autor: Walter Pall)
V tomto príspevku je preklad prvého dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Walter Pall je popredný európsky bonsaista zaoberajúci sa tvorbou bonsai prevažne zo stromov z voľnej prírody. Jeho filozofiou je tvorba bonsai - stromov v naturalistickom štýle. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - www.bonsai4me.com, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.


Etika pri vykopávaní stromov z voľnej prírody

Na tému vykopávania stromov z voľnej prírody sú v zásade dva rozdielne názory. Má svojich oponentov ako aj podporovateľov. Každá zo strán má svoje dôvody, ktoré ju vedú k zastávania svojej pozície. Pokúsime sa preskúmať príčiny.
Prečo získavať materiál pre tvorbu bonsai vykopávaním z voľnej prírody, ak je to niečo čo nie je veľmi atraktívne a navyše to vyzerá tak, že si to vyžiada veľké množstvo úsilia?

Tí ktorí sú zástancami takýchto aktivít na to majú niekoľko dôvodov:

mnoho druhov rastlín, často najlepších na pestovanie bonsai, sa veľmi ťažko alebo vôbec nedajú zohnať v škôlkach alebo záhradníctvách.

V škôlkach sú stromy pestované tak aby rástli tak rýchlo ako je to len možné a tým generovali peniaze. To znamená, že v prevažnej väčšine prípadov nemajú dostatočnú kvalitu pre tvorbu bonsai.

Stromy pestované zo semienok alebo odrezkov potrebujú desaťročia na to aby sa kvalitou priblížili stromom vyzdvihnutým z voľnej prírody. A aj potom je tam často enormný rozdiel v kvalite.

Strom získava charakter vekom. Strom vo voľnej prírode musí bojovať o svoje prežitie a to má za následok, že po tomto zápase nesie stopy vo forme dramatického vzhľadu a povrchu kôry. A to je veľmi ťažké dosiahnuť na sadenici zo škôlky.

Stromy vyzdvihnuté z voľnej prírody majú svoju unikátnu históriu, napísanú zvlášť pre každý z nich a to ich robí viac zaujímavými a žiadanými

Vyzdvihovanie stromov z voľnej prírody môže byť zábava a niekto by mohol dokonca tvrdiť, že je to istá forma športu
Prečo by stromy nemali byť vyzdvihované z prírody?

Ľudia ktorý sú proti takejto forme získavania stromov majú tiež svoje dobré dôvody:

Vo väčšine prípadov stromy procedúru prenosu z prírody neprežijú

Aj keď na vykopanie máte povolenie, je to licencia na zabíjanie ak neviete úplne presne čo a ako máte robiť

Nezávisle od faktu že stromy sa nesmú vykopávať v rezerváciách alebo národných parkoch stále pochádzajú z vlastného špecifického prostredia

Vykopané stromy väčšinou potrebujú roky aby sa zozásahu zotavili tak aby ich bolo možné tvarovať

Pre tých ktorý nie sú ozajstnými expertmi majú stromy prinesené z hôr veľmi silný charakter a pre menej skúseného človeka je ťažké využiť potenciál stromu.
Vo väčšine civilizovaných krajín nie je možné len tak sa vybrať do polí a kopať stromy. Každý kus pôdy má stále svojho vlastníka aj keď to je často vláda. Z tohto dôvodu je nevyhnutné si stále vopred zabezpečiť povolenie na vykopávanie rastlín. Je preto potrebné vopred si zistiť informácie o priestore kam máte namierené. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že s výnimkou chránených území, národných parkov a rezervácií je možné povolenie získať. Ak vysvetlíte vopred vlastníkovi lesa alebo správcovi, že máte záujem o veľmi malé stromy nízkej kvality a že po vykopaní za sebou upracete a jamy zasypete väčšinou sa môžete spoľahnúť na pozitívnu odpoveď. V mnohých prípadoch Vám možno aj poradia kde by ste mali hľadať. Tiež si o Vás budu myslieť, že ste blázon ale to je niečo s čím sa bude musieť zmieriť.


Najlepšie je získať písomné povolenie pre prípad problémov, ktoré by mohli vzniknúť neskôr na mieste. Veľa dobrých miest patrí farmárom, ktorý majú vzťah k stromom rastúcim na ich pozemkoch aj napriek tomu, že s nimi majú niekedy starosti. Niekedy postačí drobná kompenzácia a prísľub , že všetky stopy budú zahladené a jamy zasypané. Samozrejme môžete natrafiť aj na ľudí, ktorý si budú myslieť že na bonsai môžu dobre zarobiť. Z tohto dôvodu je preto niekdy lepšie povedať, že hľadáte vzorku rastliny do svojej záhradky. Je to malá lož ktorá nikomu neublíži.

Zberateľ yamadori môže čeliť nebezpečenstvám počas loveckej sezóny, najčastejšie na jeseň, preto buďte v tomto období veľmi opatrný. Ktokoľvek kto nemá dostatok skúseností so stromami a nie je si s určitosťou istý ako a či je schopný udržať vykopaný strom nažive, by sa za žiadnych okolností nemal pokúšať strom vykopávať a to ani v prípade získaného povolenia. Nevyhnutnou požiadavkou pre túto činnosť, okrem získaného povolenia, je výborná znalosť a skúsenosti minimálne z oblasti starostlivosti o záhradu. Ktokoľvek, kto nepozná stromy a ich potreby by sa mal vykopávaniu vyhnúť. Aj keď sa všeobecne používa termín „materiál na bonsai“ nesmieme zabúdať na to, že strom je žijúca vec a ako s takou je potrebné patrične a s úctou zaobchádzať.


Borievka v horách Rocky Mountains má šírku pri päte okolo 30 cm. Jej vek je pravdepodobne nad 500 rokov ale aj napriek tomu bolo možné ju vyzdvihnúť pretože bola nájdená v praskline plnej humusu.



Skúsený zberateľ sa často stretáva s tým že nájde strom ktorý je dobrý sám o sebe, ale je jasné že strom po vyzdvihnutí nebude mať veľa šancí na prežitie. Je to veľmi bežná situácia, pretože najlepší materiál pre bonsai sa obvykle nachádza v miestach, kde sú podmienky na prežitie veľmi ťažké a preto sú tam stromy často veľmi slabé a ťažko skúšané prírodou s koreňovou sústavou veľmi rozvetvenou a odhalenou. To znamená, že pravdepodobne nenájdete kompaktný koreňový bal a prevažná väčšina koreňov sa ulomí a prídeme o nich počas samotného vyzdvihovania. Najlepšie pravidlo je: ak si nie ste istý, nechajte strom tam kde je.


Logicky nezávisle od toho aký dobrý strom sa Vám podarí nájsť, nevykopávajte ho ak na to nie je práve vhodná sezóna. Väčšina stromov ktoré sú náhodne nájdené a vyzdvihnuté počas dovolenky veľmi pravdepodobne neprežijú. Ak nájdete niekoľko vhodných stromov naraz, ale nie ste si istý či prežijú vykopanie najlepšie bude vziať len jeden za účelom získania skúseností a ďalšie stromy vyzdvihnúť neskôr.

Sú miesta z ktorých vykopaným stromom nepriamo zachraňujete život. To môžu byť napríklad prípady ako miesta na ktorých sa majú stavať alebo rozširovať cesty alebo diaľnice cez les, miesta na ktorých sa plánujú stavať lyžiarske vleky, alebo pod káblami vedenia vysokého napätia pod ktorými sú porasty pravidelne likvidované. Rovnako je vhodné stromy nájsť na pastvinách ktoré sú od porastu pravidelne čistené, prípadne na štrkoviskách alebo v lomoch ktoré sa majú rozširovať. Takže to sú miesta, na ktorých môžete vyzdvihovať stromy takmer odsúdené na istú záhubu bez toho aby ste mali pocit viny.

Hlavným cieľom každého, kto chce vyzdvihnúť nejaký strom, musí byť jeho udržanie pri živote. Šance stromu na prežite závisia od:

skúseností bonsai nadšenca

druhu stromu

špecifických podmienok na mieste vyzdvihnutia

prípravy stromu

použitého náradia

sezóny počas roka

množstva zrážok na mieste vyzdvihnutia (vyzdvihovať stromy po daždi v predchádzajúcich dňoch)

v rozdieloch medzi klimatickými podmienkami miesta vyzdvihnutia a miesta kam je strom prenesený (čím je zmena väčšia tým je riziko pre strom väčšie)

starostlivosti o strom po vyzdvihnutí
Náradie na vyzdvihovanie stromov

Správny bonsai nadšenec má vhodné náradie. Silnú lopatu s ostrým okrajom, nožnice s dlhými rukoväťami, záhradné nožnice, silný krompáč a skladaciu pílku. Občas je potrebné ťažšie náradie – kladka, motorová píla a pod.

Na stromy nájdené na veľkých skalách alebo v skalných stenách je potrebné lezecké náčinie. Lano s dĺžkou aspoň 25 m je tiež vhodné. Stromy s ním je možné spustiť zo stien a občas je nutné ho použiť na istenie pri práci v nebezpečnom teréne. Ďalej sú potrebné veľké plastové vrecia a väčšie množstvo mokrých handier na obalenie koreňového balu.


Batoh s hliníkovým rámom pomocou ktorého je možné transportovať väčšie stromy je na dlhších cestách nevyhnutnosťou. Existujú špeciálne zariadenia používané poľovníkmi ktoré im umožňujú transportovať väčšie množstvo koristi v ťažkom teréne. Tieto je možné použiť pre veľké stromy. Bežný veľký batoh bude stačiť na nosenie náradia ale obvykle bude primalý na transport stromu. Niekoľko fliaš vody alebo veľká bandaska sú potrebné pre kopáčov ale často aj pre strom. Rovnako priniesť si so sebou fotoaparát je dobrý nápad. Zberatelia často prechádzajú cez oblasti zriedkavo navštevované inými ľuďmi. Malá nehoda ktorá môže byť za bežných okolností neškodná sa môže v takýchto oblastiach premeniť na tragédiu. Z tohto dôvodu je dobré mať so sebou materiál pre poskytnutie prvej pomoci. Majte so sebou mobilný telefón s číslami na núdzové linky. Ak ste v skupine buďte všetci vybavený mobilnými telefónmi alebo vysielačkami.

Pri pohľade na zoznam s potrebným náradím je pochopiteľné, že mnoho ľudí najprv hľadá cestu pre svoje auto a až potom hľadajú vhodný strom. Ale nenechajte sa zatiaľ odradiť.

Expert je ten čo nájde, nie ten čo hľadá

Ktokoľvek idúci do lesa s predstavou že nájde hotový strom okamžite použiteľný ako bonsai bude veľmi sklamaný. S veľmi zriedkavými výnimkami nie je možné nájsť stromy ktoré budú prenesené priamo do misky a klasifikované ako bonsai. Najčastejšie je možné nájsť dobrý počiatočný materiál , to je materiál s viac alebo menej vhodným zaujímavým tvarom ktorý ponúka dobrý počiatočný bod pre skúseného bonsai nadšenca. Po pravde, najobávanejšie a komplikované stromy sú veľmi často najlepšie. Z tohto dôvodu iba nadšenec s niekoľkoročnými skúsenosťami bude schopný nájsť ozaj výborný materiál, pretože bude schopný na mieste vidieť základný tvar a bude vedieť ako sa rozhodnúť či strom bude možné použiť alebo nie.

Expert je ten čo nájde, nie ten čo hľadá. To znamená, že je malá šanca uspieť ak idete do lesa s tým, že chcete nájsť pre-bonsai borovicu ktorá bude ideálna pre „priamo vzpriamený“ bonsai a pritom míňate všetky listnaté dreviny, prípadne aj borovice, ktoré je možné použiť pre iné formy bonsai.

Existujú ľudia ktorý idúc do lesa na hríby vždy ich nájdu viac ako zvyšok skupiny. Existujú rybári ktorý stále chytia viac rýb ako ich spoločníci. Tak isto existujú bonsai nadšenci ktorý nájdu viac dobrých stromov ako celý zvyšok skupiny. Čo majú títo ľudia spoločné? Poznajú tajomstvo alebo niekoľko tajomstiev ktoré poznajú aj iný, ale šťastie aby ste mali takýchto ľudí ako inštruktorov je malá. Potom ako môžete odhaliť niektoré z tých tajomstiev. Samozrejme si každý myslí, že tajomstvo je v tom poznať správne miesto. Ale nie je to tak, tajomstvo je v rozoznaní vodítok ktoré vyzerá nasledovne:

Bonsai nadšenec prechádza lesom a v jednom momente nachádza strom ktorý spĺňa všetky predpoklady na to aby z neho bol dobrý bonsai. Vhodné miesto bolo teda nájdené, to zanemená že ak tam bol jeden môžu tam byť aj ďalšie.

Nie je to otázka toho poznať špeciálne dobré miesto, ale je to o tom zakaždým nájsť dobré miesto aj v takých oblastiach kde ste predtým nikdy neboli. Ak idete hľadať na druhé miesto a opäť náhodou nájdete ďalší pre-bonsai ... nuž, môžete si začať robiť svoje závery.

Čo majú obe miesta spoločné? Čo je dôvodom, že stromy sú malé na oboch miestach?

Napríklad, ak je to tak že obe miesta sú blízko oblasti pastviny divokej zveri, kam chodieva srnčia zver v zime obhrýzať výhonky malých bukov tak ste našli vodítko. Z toho pre vás vyplýva ďalej, že budete mať možno znova šťastie ak pôjdete na miesta kde sa pasie dobytok.

Ktokoľvek potom opakovane bude mať potešenie z takéhoto úspechu zistí, že existuje celá séria takýchto vodítok ktoré zmenšujú priestor na hľadanie. Získajte viac vedomostí o stromoch, začnite s nimi viesť dialóg, snažte sa ich lepšie pochopiť a potom nájdete viac a viac vhodných rastlín, na ktorých môžete pracovať a pretvoriť ich na bonsai.
Kde začať s hľadaním?

Začnite na miestach na ktoré máte povolenie alebo ho aspoň viete získať. Nemá zmysel hľadať a nájsť najlepší pre-bonsai v prírodnej rezervácii ak je tam vykopávanie zakázané.

Kde sú teda najlepšie miesta?

Všeobecne sa dá povedať, že v miestach ktoré sa dajú považovať za extrémne. To sú miesta ktoré ponúkajú rastlinám minimum zdrojov na prežitie. Ak sa strom nachádza na mieste kde je málo potrebných zdrojov na prežitie, ale zároveň príliš veľa na neprežitie stromu, potom strom ostane malý, bude rásť kompaktne a mať zaujímavý tvar. Miesto, ktoré môžeme nazvať extrémnym sa bude líšiť v závislosti od druhu stromu. Napríklad borovica dobre rastie aj v prakticky čistom piesku, zatiaľ čo rovnaká pôda spôsobuje napríklad buku obrovské problémy. Z toho vyplýva, že buk ktorý by náhodou rástol v čistom piesku by mohol byť vhodným materiálom. Pre borovicu musí byť súbor ťažkých podmienok, ako napríklad veľmi exponované miesto na veľmi strmom svahu v praskline skaly.

Vyššie položené miesta vo všeobecnosti ponúkajú viac možností na úspech. Ale existuje veľké množstvo skládok hlušiny, kameňolomov, násypov, močiarov, terénnych zlomov so strmými stenami, brehy potokov, skalnatý terén, veľké skaly pokryté vegetáciou, alebo pobrežné oblasti. Hlavný problém u stromov vyzdvihnutých z takýchto oblastí je to, že sú často veľmi slabé. Z toho vyplýva, že ich šanca na prežite sú hneď od začiatku veľmi malé.

Existujú ale miesta ktoré sú oveľa vhodnejšie z pohľadu možného prežitia vyzdvihnutého stromu, miesta ktoré sú veľmi vhodné pre daný strom ale kde sa z nejakého dôvodu raz za sezónu strom nemôže prirodzene rozvíjať. To môže byť napríklad popri cestách kde je vegetácia pravidelne redukovaná, pastviny kde zver obhrýza mladé výhonky alebo konáre stromov, alebo dokonca dochádza k zlomeniu kmeňov mladých stromov. Miesta na ktorých farmári pravidelne odstraňujú porast, okraje lesov kde srnčia zver obhrýza nové výhonky stromov na jar a obnovené výhonky počas zimy, svahy po lavínach kde dochádza k opakovanému poškodeniu, ale bez toho aby došlo k úplnému úhynu stromov, vojenské tréningové priestory kde dochádza k pravidelnému poškodeniu stromov a nie k ich úplnému zabitiu.


Všetky tieto miesta s výnimkou lavínových svahov majú niekoľko výhod. Vo väčšine prípadov je možné získať povolenie na vykopanie stromu z toho dôvodu že je z etického hľadiska prípustné vyzdvihnúť strom ktorý ak by ostal na mieste tak by trpel alebo neprežil. Z dôvodu že tieto stromy rastú často v dobrej pôde a sú relatívne mladé majú dobrý a bohatý koreňový bal ktorý je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim ich prežitie po vykopaní. Neskúsený nadšenec je zvyčajne toho názoru že najlepšie stromy je možné nájsť v nedostupných a skrytých miestach. Mýli sa. Človek so svojimi strojmi a zvieratá sú najlepšími tvorcami materiálu pre bonsai. Najlepšie stromy sú nachádzané popri cestách, dokonca v mestách. Fantastické rastliny sa dajú nájsť na miestach kde sa roky strihal živý plot, na miestach kde niekto vyrezal nejaké rastliny v záhrade. Na miestach kde pred rokmi bol chovaný dobytok, na miestach kde niekto roky pestoval stromy v nádobách, na cintorínoch kde boli kríky udržiavané malé. Logicky, nie vždy je možné získať povolenie na vykopanie takýchto stromov, ale nič nestratíte ak sa opýtate.

Najlepšie obdobie na hľadanie stromov je počas obdobia kedy ich nie je možné vyzdvihnúť. A to z toho dôvodu, že nebude v okamžitom pokušení vyzdvihnúť prvý strom ktorý nájdete. Vhodný čas pre vyzdvihnutie stromu s tým aby mal šancu na prežitie je krátke obdobie v jeseni a niekoľko týždňov v jari. Takže máte veľa času si počas výletov urobiť výber.
Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť II. (Autor: Walter Pall)
V tomto príspevku je preklad druhého dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - www.bonsai4me.com, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.

Odhadnutie kvality stromu

Rastlina z voľnej prírody s potenciálom stať sa bonsai ma malú hodnotu ak si nie ste istý, že strom po vyzdvihnutí prežije. Aby ste boli schopný odhadnúť či je strom schopný prežiť vykopanie a premiestnenie je potrebné preveriť koreňovú sústavu. Tiež musíte vedieť o aký strom sa jedná a aká bude je ho možná reakcia. Koreňová sústava by mala byť kompaktná natoľko, aby bolo možné strom vykopať s dostatočne veľkým koreňovým balom. Smutné je, že často to možné nie je.

Navyše pred samotným vykopaním stromu je dobré dôkladne si preveriť či strom má po natvarovaní potenciál stať sa atraktívnym bonsai. Kľúčovými elementami sú hrubé povrchové korene, nebari a najnižšia časť kmeňa. Ak tieto časti stromu nie sú atraktívne pred vykopaním tak pravdepodobne nikdy atraktívne nebudú. Zvyčajne je možné všetko ostatné na strome nejako vyriešiť.

Má kmeň stromu správnu hrúbku potrebnú pre finálnu výšku natvarovaného bonsai v súlade s pozíciou vetiev? Ak je kmeň veľmi tenký, je lepšie strom nechať tam kde je. Prípadne je možné nevyzdvihnutému stromu zostrihať korunu aby mohol nadobudnúť vhodnejšie proporcie za pár rokov. Má kmeň stromu pohyb ktorý je možné použiť a budí strom dojem staroby? Má strom nízko položené živé vetvy z ktorých sa prípadne vytvorí nový vrchol?


Borievka s vekom presahujúcim 500 rokov vyzdvihnutá autorom v horách Rocky Mountain, a ten istý strom po 8 rokoch od vyzdvihnutia.

V miestach s extrémne ťažkými životnými podmienkami pre stromy je vedľa živých stromov množstvo odumretých. Ak sa vyberiete hľadať stromy na jar alebo na jeseň je možné, že pre Vás nebude možné na prvý pohľad rozoznať či je strom živý alebo odumretý, zvlášť to platí o listnatých stromoch. Odpoveď na túto otázku by mala byť jasná pri skontrolovaní pukov. Ale v prípade, že ani to nestačí tak skúste nechtom škriabnuť do kôry stromu či je pod kôrou zelený.

Stromy rastúce v prasklinách skál alebo na plochých skalách veľmi často vytvárajú kompaktný koreňový bal a v mnohých prípadoch vďaka nedostatku živín a vody majú zaujímavý tvar. Veľmi často takéto stromy je možné vyzdvihnúť okamžite s kvalitným koreňovým balom. Ak máte veľké šťastie a strom sa dá uvoľniť z miesta veľmi ľahko môžete risknúť vyzdvihnúť strom aj mimo obvykle odporúčanej sezóny.

Ďalšie miesta na ktorých stromy vytvárajú kompaktný koreňový bal sú vlhké oblasti. Tieto miesta nemusia byť nevyhnutne vlhké počas celého roka a na celej ploche. V močiarovitých pôdach môžu vzniknúť v letných mesiacoch tenké ostrovy suchej pôdy. Na takých to miestach v Strednej Európe, v Škandinávii a na Sibíri rastú Borovica lesná (Pinus sylvestris), Borovica kosodrevina (Pinus mugo montana) a Breza ( Betula pubescens). Tieto stromy môžu rásť len počas relatívne krátkeho obdobia v týždňoch keď je vrstva zeminy suchá a preniká do nej vzduch. Z tohto dôvodu tieto stromy rastú relatívne málo do výšky a zvyčajne majú kôru s veľkou dávkou charakteru. Tieto stromy majú kompaktný koreňový systém a môžu byť vyzdvihnuté z pôdy ostrou lopatou bez straty veľkého množstva koreňov a s vysokou pravdepodobnosťou prežitia. Pre stromy rastúce v piesčitej alebo štrkovitej pôde platí úplný opak. Často priťahujú pozornosť pre svoju krásu ale vo všeobecnosti je veľmi komplikované ich úspešne vyzdvihnúť. Aj mladé stromy v takýchto pôdach zapúšťajú korene mnoho metrov do hĺbky v snahe zabezpečiť rastline výživu a vodu a je nemožné ich vykopať bez toho aby nedošlo k zničeniu nenahraditeľných vlásočnicových koreňov. V takýchto prípadoch ani neuvažujte o vykopávaní stromu a to ani na skúšku. Je oveľa rozumnejšie hľadať spôsoby ako urobiť koreňový bal a korunu kompaktnejšími priamo na mieste.

Koreňový bal je možné vylepšiť vykopaním hlbokej škáry okolo stromu. Na jej vykopanie použite lopatu s ostrými hranami, pretože čisté rezy na koreňoch lepšie stimulujú rast nových vlásočnicových koreňov. Ak je zemina veľmi kamenistá je možné škáru vykopať s pomocou krompáča. Je dôležité zachovať korene natoľko nepoškodené a dostatočne veľké aby to stromu umožnilo bezproblémové prežitie. Preseknutie koreňov umožňuje vznik mnohých nových koreňov a zvlášť nových vlásočnicových koreňov z koncov starých. Tento proces je podobný ako strihanie konárov stromu, ktoré stimuluje strom k tvorbe nových pukov na starom dreve.

Z dôvodu redukcie koreňovej sústavy sa odporúča proporčne zredukovať aj nadzemnú časť rastliny, korunu. Aby ste to urobili správne musíte vedieť aká bude reakcia daného stromu na tento zásah. Listnaté stromy majú na takýto zásah úplne inú reakciu ako ihličnany. Listnatý strom zvyčajne naraší na starom dreve ak dôjde k rozsiahlej redukcii koruny. To isté je možné povedať o ich koreňoch.

Ale s ihličnanmi je to oveľa zložitejšie. Nevedia narašiť tak jednoducho na staršom dreve, zvlášť ak na ňom neostalo žiadne ihličie a tak sa stom nedokáže ďalej zásobovať živinami. To znamená, že ak na ihličnane prevediete intenzívnu redukciu koruny (ktorá by bola pri listnatom strome bezproblémová a dokonca by strom udržala zdravý) môže uhynúť. Z tohto dôvodu sa neodporúča prerezávať ihličnan ak jeho koreňová sústava bola výrazne zredukovaná. Až keď dôjde k obnoveniu síl stromu potom môže byť prestrihávaný krok za krokom, podľa potrieb budúceho rozvoja stromu ako bonsai. Preto nedáva zmysel pokúšať sa vytvoriť „rovnováhu“ medzi korunou a koreňmi, ako je to často odporúčané. Strom sám najlepšie vie čo má urobiť. Dokonca aj japonský zberatelia mali rovnaké skúsenosti. Po vykopávaní borievok nechávali korunu a ihličie nedotknuté. Až rok po vykopaní redukovali prebytočné konáre.


Toto je borovica kosodrevina s veľkým potenciálom. Na nešťastie rastie v lese vo veľmi kamenistej a piesčitej pôde. Bolo by extrémne zložité vykopať ho okamžite s dostatočným množstvom koreňov. V tomto prípade je kľúčom niekoľkoročná príprava pred vyzdvihnutím.


Po vykopaní škáry okolo stromu je logicky potrebné niečím ju vyplniť. Na tento účel je potrebné použiť dobrú zeminu ktorá bude stimulovať rast koreňov. Nižšie popísaná metóda je v podstate verziou potápania najsilnejších koreňov. Pri potápaní je zvlášť dôležité aby boli nové korene obklopené zeminou ktorá dokáže udržiavať vodu ale zároveň musí byť dostatočne priepustná aby potrebný kyslík mal prístup ku koreňom. Pôdu s podobnými vlastnosťami je veľmi ťažké nájsť na miestach kde je možné obvykle nájsť dobrý yamadori materiál. Dobré yamadori vznikajú presne pre to, že rastú v slabých pôdach. Ak chcete uvedený postup aplikovať správne bude nutné aby ste si priniesli so sebou pôdu vhodnú pre bonsai, podľa druhu rastliny ktorej sa to týka.

Dan Robinson mal v polopúštiach Rocky Mountains (USA) výborné výsledky pri vyzdvihovaní yamadori borievok a borovíc, ktoré by bolo možné považovať za nevyzdvihnuteľné. Ich korene rástli v extrémne suchých štrkových pôdach a ich korene boli príliš dlhé. Dan prerezal všetky veľké korene na jednej strane rastliny a okolo vzniknutých koncov koreňov obväzoval a upevnil nadierované plastové vrece plné pôdnej zmesi podobnej tej používanej pre potápanie rastlín. Snažil sa udržiavať vrece vlhké a po nejakom čase aplikoval rovnakú procedúru na druhej strane stromu. Po tejto procedúre mohol strom vyzdvihnúť s veľkým množstvom nových jemných koreňov a vziať domov bez obáv.

Často nachádzame stromy, ktoré si postupom času priamo pod svojou korunou vytvorili z opadaného lístia alebo ihličia vlastný kompost. V takom prípade je možné na vyplnenie vykopanej škáry okolo stromu použiť túto pôdnu zmes. Pri jej odstraňovaní spod koruny stromu postupujte veľmi opatrne. Tento proces Vám ako sekundárny efekt ponúka možnosť skontrolovať začiatok nebari. To je dôležité na odhalenie budúcich možností tvarovania yamadori. Ďalej si je treba uvedomiť že kôra a kmeň stromu schované dlhodobo pod vrstvou kompostu sa od zvyšku stromu veľmi líšia, takže je dobré ich odhaliť čo najskôr. Na to aby ste dosiahli prirodzený vzhľad najnižšej časti kmeňa je potrebné aby rastlina mala všade identickú štruktúru kôry. Kôra sa z dôvodu atmosférických vplyvov časom stáva veľmi drsnou a tie časti ktoré boli skryté pod zemou týmto vplyvom neboli vystavené. Na druhej strane musíte dbať na to aby pri tejto činnosti neostali odhalené blízko povrchu jemné korene okolo nebari. Ak z nich bola odstránená vrchná vrstva zeminy tak veľmi pravdepodobne odumrú.

Po vyplnení škáry musíte strom prerezať ale konáre nesmú byť odstraňované bez rozmyslenia. V tom čase by ste mali mať celkom jasnú predstavu o budúcom tvare stromu a odstrániť by ste mali len tie konáre o ktorých ste si istý, že nebudú potrebné pre váš dizajnový zámer. V prípade ihličnanov sa odporúča neodstraňovať konáre príliš blízko kmeňa a tak nechať dostatočne dlhý kus konára z ktorého v prípade potreby bude vyrobený jin. Na úplné odstránenie je stále dosť času v neskoršom období. V prípade borievok (Juniperus) a smrekov (Picea) robte redukciu konárov veľmi opatrne, pretože by nemali v žiadnom prípade naraz prísť o viac ako 25% koruny.

Tieto prípravy je logicky možné robiť len počas určitého obdobia počas roka. V prípade listnatých a ihličnatých stromov je najlepším obdobím začiatok jari. V období keď práve dochádza k otváraniu pukov, čo je často obdobie limitované na niekoľko dní, je to najbezpečnejšie. Presný moment závisí od druhu rastliny a do veľkej miery od klímy a mikroklímy. Všetok zvyšný čas je pre bonsai nadšenca vhodný na zoznámenie sa so stromom a na to aby sa pokúsil „myslieť ako on“.

V strednej Európe je najlepším obdobím pre vyzdvihnutie stromov od konca marca až do konca apríla. V Alpách a severnej Európe môže byť toto obdobie predĺžené do mája eventuálne do Júna. V prípade ihličnanov je najvhodnejší čas na prípravu po ukončení rastového obdobia (po vytvorení pukov pre budúci rok). Ale ako už bolo napísané presné obdobie závisí od druhu stromu a klímy. V strednej Európe je toto obdobie medzi koncom augusta a koncom septembra. V prípade niektorých druhov ako je Borievka obyčajná (Juniperus communis) a Smrek obyčajný (Picea abies) je najvhodnejšie obdobie na ich vykopanie na konci leta, preto že v priebehu jesene tieto druhy majú fázu silného rastu koreňov. Týmto spôsobom môžu oveľa lepšie prežiť obdobie studenej zimy a v jari potom majú niekoľko týždňov počas ktorých môžu pokračovať v raste pred začiatkom horúcich suchých období. To je práve ten čas kedy môžu byť vyzdvihnuté z pôdy v horách. V niektorých prípadoch je možné odporučiť vyzdvihnutie stromov v jari alebo na začiatku leta pretože v tom období môžete vidieť či sú v dobrej kondícii. Zdravé stromy môžu byť označené a vykopané na jeseň.

Niekedy pri návrate na miesto niekoľko rokov neskôr je veľmi ťažké nájsť opäť strom v ťažkom alebo skalnatom teréne. V takom prípade je dobré zapamätať si nejaký špecifický veľký kameň alebo strom ako orientačný bod. Vizuálna pamäť je v takýchto prípadoch veľkou výhodou. Prípadne nakresliť si orientačnú mapku miesta nie je luxusom. Odporúča sa prípadne použitie GPS prijímačov.

Keď bol strom pripravený je dobré ho nechať na mieste v pokoji po čo najdlhší čas medzi prípravou a vykopaním. Minimálne jednu rastovú sezónu, ešte lepšie dve až štyri sezóny. Ale bonsai nadšenec musí byť pripravený na to, že v deň keď sa rozhodne pripravovaný strom vyzdvihnúť nájde namiesto stromu len dieru v zemi. Tu je potrebné povedať, že to tvorí súčasť etiky pri zbieraní yamadori – práca iných by mala byť rešpektovaná a strom ktorý jasne nesie známky predchádzajúcej prípravy by iný nadšenec nemal vyberať z pôdy a to ani v prípade, že sa jedná o veľmi dobrý strom. Zvyčajne bývajú bonsai nadšenci čestný.

Niekedy je možné nájsť výborný strom ale je jasné, že nebude možné ho bezpečne vyzdvihnúť. V takých prípadoch je dobré zvážiť možnosť vzdušného potápania. Funguje to napríklad v prípade borievok (Juniperus) a to aj u veľmi starých stromov.

Počas hľadania a vykopávania je dobré vziať so sebou fotoaparát. Fotografia miesta vykopávania bude na nezaplatenie ak bude strom o 10 rokov vo vašej zbierke. Rovnako môže fotografia stromu rozšíriť vašu zbierku ak samotný strom nie je možné vykopať.

Vykopanie stromu

Ak bol strom pred časom dobre pripravený alebo prirodzene disponuje dobrým koreňovým balom tak nastane čas kedy bude vykopaný a vyzdvihnutý z pôdy ak z neho raz má byť jedného dňa bonsai. V takom prípade je nevyhnutné aby zvolený čas bol ten správny. Keď ten čas nastal tak skúsený bonsai nadšenec má pripravený jeden alebo viac veľkých kontajnerov, s dierami prikrytými mriežkou, namiešanú vhodnú zmes zeminy s dobrou drenážnou schopnosťou a má v krátkosti povedané pripravené celé pracovisko.

Ak to nebolo urobené doteraz tak je čas na odstránenie všetkých konárov ktoré určite nebudete potrebovať pri tvarovaní nového bonsai. Ak to nebolo urobené a zatiaľ v tom nemáte jasno čo so stromom zvažujete urobiť, tak je dobré sa na chvíľu zastaviť a dobre si to premyslieť.

Šanca na prežitie stromu po jeho vykopaní a prenesení sa zvyšuje ak tesne pred jeho vyzdvihnutím padal silný dážď. To znamená, že strom absorboval veľké množstvo vody a to mu umožní lepšie zvládnuť šok. Samozrejme to neznamená, že v deň keď idete realizovať samotnú operáciu musia z oblohy padať fúriky.

Počas nasledujúcich týždňov bude dobré aby bola mierna klíma priestoru kde budete mať vykopané stromy umiestnené. Vysoké teploty vzduchu bez dažďa sú pre väčšinu stromov ako jed, a to aj vrátane stromov ktoré boli vyzdvihnuté dávnejšie. Ak je na povrchu koreňového balu zemina, buriny, kamene alebo niečo iné odstraňovať by ste to mali veľmi opatrne.

Pomocou lopaty s ostrými hranami pokúste vybrať čo najväčší koreňový bal. Ak je koreňový systém vo veľmi kamenistej pôde pracujte s krompáčom ale veľmi opatrne. Koreňový bal by mal mať priemer najmenej 7 až 8 násobku priemeru kmeňa stromu. To znamená, že ak má strom napríklad priemer kmeňa 5cm potrebujete si označiť kruh s priemerom najmenej 35 cm. Hĺbka záleží od terénu a od druhu stromu. Z opatrnosti a v prípade nejasností je lepšie kopať čo najhlbšie, avšak približne do hĺbky trojnásobku priemeru kmeňa stromu. Nebolo by to po prvý krát čo by sa po začatí kopania prišlo na to, že hlavné korene išli oveľa hlbšie ako sa očakávalo. Čo sa zadali byť korene nášho stromu sa ukázali byť korene blízko rastúceho kríka.

Odporúča sa skontrolovať polohu koreňov pred vybratím stromu zo zeme. Aby ste to urobili očistite najnižšiu časť kmeňa, strom pevne uchopte a opatrne s ním hýbte. S troškou skúseností je takýmto spôsobom možné určiť ktorým smerom rastú hlavné korene stromu. Na vlhkých stanovištiach to je zvyčajne tým smerom kde sa im dostáva najviac slnka, na suchých tým smerom kde sa nachádza tienisté miesto. Mnoho krát je nevyhnutné odstrániť bočnú časť koreňového systému ak majú hlavné korene tendenciu rásť v jednom smere. Rovnako sa stáva že objavené korene sú tak hrubé, že ich nie je možné čisto prerušiť len lopatou. Pre takéto prípady je dobré mať po ruke masívne nožnice na konáre schopné urobiť čistý rez na konároch alebo koreňoch s hrúbkou až 6 cm.

Prevážna väčšina stromov má hlavný koreň ktorý preniká zeminou zvislo dolu, takmer presne pod kmeňom. Je nevyhnutné tento koreň prerušiť veľmi opatrne aj keď je to často komplikované. Aby ste to dosiahli použite lopatu zboku z dostatočnej vzdialenosti na dostatočnej úrovni pod stromom. Ak to nie je možné rovnako použite nožnice. V prípade veľmi veľkých stromov je niekedy nevyhnutné vyzdvihnúť ich s pomocou kladkostroja pripevneného o iný strom. V každom prípade takéto operácie je potrebné vykonávať veľmi opatrne aby nedošlo k poškodeniu menších koreňov. Nie je tak dôležité aby koreňový systém ostal čo najmenej dotknutý, ako si často mnohý myslia.

Napokon je veľmi časté, že pri konečnom vyzdvihnutí stromu zo zeme sa koreňový bal rozpadne. Je oveľa dôležitejšie zachovať čo najväčšie množstvo jemných koreňov. Ja som mal často dobré skúsenosti s otrasením zeminy z koreňov opatrným spôsobom okamžite po vyzdvihnutí stromu z pôdy. Je samozrejmé, že musíte mať na pamäti to aby si strom zachoval dostatok jemnej pôdy na to aby si vedel udržať svoju mycorrhizu.

Ak je to možné nemali by ste sa snažiť strom vytiahnuť von z diery ťahaním smerom hore. Lepšie je pokúsiť sa ho ťahať von jedným smerom nabok tak, že na miesto kam ho budete ťahať si podložíte handru a strom sa budete snažiť koreňmi prevaliť na ňu. Potom by mohlo byť možné handru popod strom z opačnej strany pretiahnuť a obaliť ju okolo koreňov a previazať. Potom môžete pokračovať vo vyťahovaní stromu. Samozrejme v prípade, že strom má kompaktný koreňový bal môžete ho priamo vytiahnuť hore z diery a potom ho obaliť.

Stredné a malé stromy sa môžu vložiť do plastových vriec. Pre veľké stromy budú pravdepodobne najlepšie veľké vrecia na odpadky pretože sa dajú veľmi dobre uzavrieť a vedia vo vnútri udržať vlhkosť po dlhú dobu. Ak chcete veci urobiť ozaj správne je dobré si priniesť mach, ktorý sa upevní okolo koreňov aj keď je možné ho nahradiť mokrými novinami.

Niekdy sa vám podarí nájsť dobrý strom, ale nie je možné ho transportovať ihneď. Obalením koreňového balu do vlhkého machu a umiestnení v tieni je možné takto strom nechať na mieste aj niekoľko dní bez akýchkoľvek problémov. V každom prípade je dôležité aby počas často komplikovaného a dlhého transportu stromu k autu nedošlo k poškodeniu alebo vyschnutiu jemných koreňov. V niektorých prípadoch dochádza k drobeniu balu a tým k poškodeniu drobných koreňov z dôvodu otrasov. Z tohto dôvodu sa v mnohých prípadoch odporúča veľmi opatrne odstrániť pôdu z koreňov pred samotným transportom. Avšak tomuto je nutné sa v maximálnej možnej miere vyhnúť v prípade borievok (Juniperus) a borovíc (Pinus), pretože tieto druhy rastlín do veľkej miery závisia od pôvodnej pôdy kde boli nájdené s vlastnou vhodnou mycorrhizou. Ak cesta, po ktorej musíte strom preniesť je veľmi dlhá je potrebné si so sebou vziať dostatok vody.

Vo všeobecnosti platí, že stromy ktoré nájdete sú oveľa väčšie a objemnejšie ako by ste si želali. Ak ich sadíte odporúča sa ich prerezať vo väčšej alebo menšej miere. Ak to urobíte pred samotným transportom na mieste celú operáciu si tým zjednodušíte.

Keď už je strom vonku zo zeme tak je oveľa jednoduchšie skontrolovať či bolo odstránené všetko čo nebudete potrebovať. Na strome teraz môžete vidieť lepšie detaily (vrátane začiatku koreňového balu) a je oveľa jednoduchšie urobiť si prehľad o možnostiach budúceho tvarovania. Skúsený bonsai nadšenec si určí už namieste základný tvar a odstráni všetko čo do tohto zámeru nezapadá. Budte ale veľmi opatrný v prípade ihličnanov. Borovice, smreky a v menšej miere aj smrekovce a borievky veľmi trpia ak sú prestrihané príliš. Ich metabolizmus bude veľmi zmätený a budú mať obrovské problémy pri ďalšom vývoji alebo môžu dokonca uhynúť aj napriek kvalitnému koreňovému balu. Nadmerne objemnú korunu môžete stiahnuť lanom alebo lepiacou páskou.

Najlepšie výsledky sa dosahujú v prípade stromov ktoré nemuseli byť vykopané, to znamená, že rástli v nejakej praskline skaly alebo na skale a iba boli vytiahnuté. Možno aj v takých to prípadoch je občas potrebné odstrániť nejaký koreň nožnicami alebo pílkou. Tieto kvázi-bonsai, ktoré museli prežiť väčšinu svojho života s minimálnym miestom pre korene môžu byť zasadené priamo do misky a už po prvej sezóne je možné začať s ich tvarovaním.

Ak máte to šťastie že viete kde môžu byť stromy vyzdvihnuté zo skaly choďte vybavený potrebným náradím. Je veľmi užitočné mať so sebou veľký krompáč. Rovnako sa môže zísť sekáč a ťažké kladivo. Možno v takom teréne bude musieť použiť kladku. Špeciálna pásová píla ktorú je možné obtočiť okolo koreňa tak, že sa bude dať odrezať aj v ťažkej pozícii sa môže v istých prípadoch hodiť.


Táto veľká Borovica kosodrevina (Pinus mugo) sedí priamo na vrchu veľkého balvana.

Toto je veľmi dobrá situácia pre výborný materiál s vysokými šancami na prežitie.



Malo by byť možné vyzdvihnúť takýto strom s rozumným koreňovým balom. Ale na tomto obrázku je vidieť že pre niektoré zvlášť veľké stromy je potrebná zvlášť veľká námaha.




Po prerezaní koreňov stromu a zriedení koruny je použitá kladka na vytiahnutie stromu.

Yamadori - Zbieranie stromov z voľnej prírody, časť III. (Autor: Walter Pall)

V tomto príspevku je preklad tretieho dielu zo série článkov od pána Waltera Palla na tému vykopávania a zbierania stromov z voľnej prírody, yamadori. Viac z jeho tvorby je možné nájsť na jeho blogu http://walter-pall-bonsai.blogspot.com/ a na jeho osobnej web stránke http://walter-pall.de Pôvodná séria článkov bola publikovaná v časopise Bonsai Today č. 74, 75 a 76. Ja som sa k článkom dostal na webe Harry Harringtona - http://www.bonsai4me.com/, kde je možné v anglickom jazyku nájsť obrovské množstvo informácií o bonsai.


Sadenie


Čerstvo vykopaný strom by mal byť prevezený a mala by mu byť poskytnutá patričná starostlivosť čo najskôr ako je to možné. Z tohto dôvodu nemá zmysel premeniť dovolenku na druh safari kde sa lovia stromy, pretože stromy vybrané zo zeme, ktoré nedostanú vhodnú starostlivosť veľmi pravdepodobne neprežijú ani pobyt v kufri auta.



Najlepšia vec ktorú môžete urobiť hneď po príchode domov je vložiť strom do veľkej nádoby s dažďovou vodou. Na ďalší deň bude strom veľmi mokrý a bonsai nadšenec bude mať po prenose stromu obnovené sily a bude plný chuti do práce.

Skúsený zberateľ bonsai je už pred príchodom domov rozhodnutý o tom čo bude so stromom ďalej robiť. Pre väčšinu stromov je najlepším riešením zasadiť ich do dreveného boxu ktorý bude plniť funkciu kvetináča ktorý umožní stromu sa pozviechať z traumatického zaobchádzania ktoré musel podstúpiť.

Preto je dobré zabezpečiť:

dobrú prístupnosť nádoby so zasadeným stromom pre jeho zavlažovanie

pôdnu zmes ktorú použijete musí byť priepustná a schopná udržiavať vlhkosť. Preto by sa mala obsahovať hrubší piesok a rašelinu. Namiesto rašeliny je možné použiť humus z kôry. V podstate by ste mali pripraviť pôdnu zmes akú používate pre pestovanie bonsai s obsahom hrubšieho piesku, rašeliny a kompostu. Zloženie by malo byť o niečo hrubšie ako by bola zmes na samotné pestovanie stromu vo fáze tvarovania na zabezpečenie dobrej drenáže zmesi na zabránenie hniloby koreňov.



Miesto by malo byť chránené pred vetrom. Plot by bol ideálny, niečo ako prútený rošt je tiež vhodné. Umiestnenie ochrany je potrebné zo smeru prevládajúcich vetrov.



Takto chránený strom je dobre umiestniť do tieňa alebo polotieňa na zabezpečenie jeho úplnej ochrany pred poveternostnými vplyvmi.

Pred samotným zasadením stromu využite poslednú možnosť na analýzu koreňového balu. Všetky korene, ktoré sú zreteľne odumreté musia byť odstránené. Živé korene ktoré sú tenké a dlhé je potrebné stále ponechať aj keby bolo potrebné niekoľkokrát ich omotať okolo balu. Tieto korene budú vyživovať strom a zabezpečia jeho prežitie. Rany na koreňoch ktoré nie sú čisté a korene ktoré sú odlomené musia byť ošetrené pristrihnutím ešte raz ostrými nožnicami, pretože čistý rez oveľa lepšie zabezpečí rast nových koreňov a vytvorenie kalusu. Rez na koreni musí stále smerovať dole. Nikdy neviete či táto časť koreňa nebude niekedy na povrchu keď bude strom v miske. Koreň s nepekným rezom by potom nevyzeral veľmi dobre. Na druhej strane aj nové korene rastúce z rany stále rastú smerom dole.


Pri práci s koreňmi nikdy nezvažujte to či sa koreňový bal zmestí do bonsai misky alebo nie, pretože to nie je hlavný problém. V prvom rade musíte zabezpečiť prežitie stromu a na to aby ste to dosiahli tak koreňový bal bude príliš veľký pre väčšinu misiek. Na výraznejšiu redukciu koreňového systému bude dosť času po dvoch sezónach v drevenom boxe. Často je aj potom dobré strom opäť zasadiť do rovnakej nádoby a nechať ho tam rásť ďalšie 1-2 roky pred orezaním koreňov na takú veľkosť aby sa vošli do finálnej misky. Neodstraňujte hrubé korene pretože tieto budú mať svoju dôležitú úlohu pre strom korešpondujúc s ich hrúbkou. Je stále lepšie myslieť na metódu redukcie koreňov ako na súčasť tvarovania stromu. Stále je možnosť použiť metódu potápania na tvorbu nových koreňov.



Nick Lenz, ktorý sa venuje mnoho rokov práci so stromami z voľnej prírody z oblasti východu Spojených štátov si myslí, že u viac ako 50% vykopaných stromov ktoré uhynú nie je dôvodom slabý koreňový bal, ale hlavne to, že ste si spolu so stromom priniesli z lesa aj jeho parazitov.

Strom ktorý bol oslabený samotným prenesením nie je schopný dostatočne mobilizovať svoju prirodzenú obranyschopnosť. Takže ako prevenciu odporúča čerstvo vykopaný strom ošetriť insekticídmi a fungicídmi. Dokonca používa metódu, pri ktorej celý strom zabalí do veľkého plastového vreca, takže vzduch v ňom ostane kontaminovaný fungicídmi a insekticídmi a zabije aj toho posledného parazita. Stromy takýmto spôsobom ošetruje priamo namieste kde boli vykopané, takže parazity nemôžu nakaziť celú zbierku bonsai, keď si strom prinesiete domov.



Pri sadení stromu do boxu v pôde vytvorte otvor väčší ako je samotný koreňový bal. Strom umiestnite do stredu, ak je to potrebné, za pomoci ďalšej osoby. Ak je strom príliš veľký, alebo z dôvodu tvaru koreňového balu je jasné, že strom nebude veľmi stabilný, tak ešte pred zasypaním stromu do boxu vložte silnú tyč, ku ktorej je možné strom následne upevniť.



Pôda sa následne nasype na samotný otvor. Nikdy by sa nemala následne utláčať, pretože to by mohlo brániť prieniku vzduchu ku koreňom a rovnako by to mohlo spôsobiť polámanie menších korienkov. Následne musí byť koreňový bal poriadne namočený. To znamená, že musí byť poliaty zvlášť intenzívne tak, aby sa pôda dostala medzi korene a zaistila dobre pozíciu stromu. Rovnako teraz je možné pri zalievaní použiť rastový preparát ako je vitamín B2 alebo Super Thrive.

Niektorý autori (napr. Peter Adams) hovoria, že pred samotným zasadením stromu nechajú jeho koreňový bal namočený vo vode s obsahom rastových hormónov. Nič sa nestane ak na začiatku je úroveň zeminy vyššia pri kmeni stromu ako vo zvyšku boxu. Neskôr sa to vyrovná.

Ak je drevený box so stromom na plnom slnku tak je možné korunu zatieniť sieťou ktorú je možné dostať v rôznych hustotách v záhradníctvach. Tieto siete chránia strom pred preschnutím, pretože často odrazia až 50% slnečného žiarenia. Navyše tieto siete umožnia stromu vytvoriť si vlhkú mikroklímu ktorá mu bude veľmi osožná v priebehu prvých týždňov. Strom je tiež možné postriekať sprejom zabraňujúcim odparovaniu, ako sa to robí v skleníkoch keď sa presádzajú vzácne ihličnany. Tieto látky znižujúce odpar sú roztoky látok vo vode, ktoré sa nanášajú na ihličie rozprašovačom. Tieto látky vytvárajú jemnú vrstvu vosku ktorý nie je nepriepustný, ale redukuje odparovanie dosť výrazne, v závislosti od koncentrácie. Samotný film je odolný voči dažďu, ale zmizne sám po niekoľkých týždňoch.



Ako už bolo povedané nádoba môže byť drevený box ale aj veľká plastová miska, plastové vedro alebo extra veľká bonsai miska ak máte zvyšnú (čo nie je často). Logicky, všetky tieto nádoby musia mať minimálne jeden, najlepšie však niekoľko drenážnych otvorov. Niektorý profesionáli trvajú na tom, že pred použitím je potrebné mať substrát sterilizovaný.


Koreňový bal nemá byť upravený na veľkosť nádoby ale nádobu je potrebné zvoliť tak aby sa do nej koreňový bal vošiel. Najlepšie je ak strom s balom presne sedí na veľkosť nádoby. Nie je dobré ak je nádoba príliš veľká, pretože to umožní akumulovať príliš veľké množstvo vlhkosti v pôde a to môže spôsobiť hnilobu koreňov. Nádoba musí byť dosť silná na to aby dobre niesla zaťaženie stromom, často veľkým a ťažkým stromom spolu s pôdou. Je treba mať tiež na pamäti, že takmer určite bude potrebné v najbližších mesiacoch s celou vecou hýbať, takže pre nádoby s veľmi veľkými stromami je dobré mať držadlá.



Ako už bolo povedané pôdna zmes ktorú použijete by mala byť o niečo priepustnejšia ako zmes následne použitá keď zo stromu bude bonsai. Dobré výsledky boli dosiahnuté so zmesou 40% hrubého piesku, 30% akadamy a 30%kompostovaného humusu z kôry. Pemza sa osvedčila ako veľmi efektívna pôda na dno veľkých nádob. Má vlastnosti podobné ako akadama alebo lávové granule ale je ľahšia. Mnoho bonsaistov sa bránia použitiu starej pôdy z dôvodu obáv z baktérií a zbytkov hnojiva. Aj napriek tomu sa ale odporúča pridať pôdu od nejakých zdravých stromov z dôvodu pridania mycorrhizy.

Okamžite po zasadení stromu je potrebné pôdu poriadne zaliať. Neskôr je potrebné pôdu udržiavať len relatívne vlhkú aby sa stimuloval rast koreňov. Na druhej strane je potrebné korunu rosiť denne vodou aby sa udržala stála vlhká. V žiadnom prípade sa nesmie používať žiadne hnojivo pred tým ako strom javí jasné známky rastu.

Nádoba by mala byť umiestnená na tienistom mieste, ak je to možné mimo miest kde je prievan. Na takom mieste musí ostať kým nezačne javiť jasné známky rastu. Potom je možné rastlinu umiestniť do polotieňa a následne na plné slnko. Je dôležité strom hneď po vykopaní chrániť pred mrazom a vysušujúcich vetrov. Aby ste to dosiahli je možné strom držať v chladnom skleníku počas prvého roka. U veľmi cenných stromov je dokonca možné inštalovať na dno nádoby vyhrievací systém. Takýto systém je možné nájsť v obchodoch špecializujúcich sa na zariadenie do skleníkov. Stáva sa, že v Japonsku inštalujú malé dýzy v dne nádoby pod korene ktoré pravidelne fúkajú teplú paru na studené korene.

Serge Clemence vyvinul metódu, pomocou ktorej sa mu podarilo uspieť s prijatím stromov aj s veľmi slabými koreňmi. Na miesto kde našiel strom si so sebou prinesie v ruksaku rašeliníkový mach. Okamžite po vykopaní stromu korene stromu omotá machom a upevní ho. Po príchode domov strom len vloží do nádoby tak ako je, aj s machom, a pôdu nasype okolo. Vraví, že jeho úspešnosť je ohromujúca. Po jednej sezóne je mach plný jemných korienkov. Aj stromy s dlhými slabými koreňmi vyzdvihnuté zo skál sa mu týmto spôsobom dobre prijímajú. S použitím tejto metódy je tiež možné stromy vysadiť do voľnej pôdy. Nick Lenz používa metódu na zlepšenie potápania smrekovcov pomocou rašeliníkového machu. Zistil pri tom že potápanie dobre funguje len so živým machom a myslí si, že je to vďaka nejakému hormónu. Logicky môže byť tento fakt výborným potvrdením úspešnosti metódy Serga Clemenca.

Počkajte aspoň jednu sezónu pred tým ako začnete tvarovať strom. Je dôležité si uvedomiť, že keď hovoríme o rastových periódach alebo sezónach nehovoríme o mesiacoch. Ak vyzdvihnete strom na jeseň a okamžite ho zasadíte do dreveného boxu, môže sa chytiť hneď tej jesene, ale na to, aby ste začali akékoľvek prípravy na tvarovanie musíte počkať do nasledujúcej jari alebo leta. Ak bol strom vyzdvihnutý na jar pravdepodobne prvé tvarovacie úlohy sa môžu začať na jeseň za predpokladu, že strom prežil leto „korunovaný úspechom“.

Počet rastových sezón od vyzdvihnutia stromu po bonsai

Táto tabuľka ukazuje čas, za ktorý je možné vykopaný strom premeniť na bonsai.

Napríklad pre starý ihličnan (viac ako 50ročný) s dobrým koreňovým balom budú potrebné 3 až 7 rastových sezón pred začiatkom tvarovania. Zatiaľ čo tvarovanie samotné môže zabrať 5 až 10 sezón. Od dňa keď bol strom nájdený do dňa keď je možné ho nazývať bonsai uplynie od 8 do 17 sezón, teda rokov. Ak korene nie sú na začiatku úplne v poriadku tak kompletný proces môže trvať 11 až 22 rastových sezón. Je jasné, že samotné tvarovanie potom pokračuje po dobu mnohých rokov.